Mientras moraba en Uruvela. En aquella ocasión, el Bienaventurado estaba sentado al aire libre en la oscuridad de la noche, mientras estaba lloviznando.
Entonces Mara, el Malvado, deseando que surgiera el temor, la trepidación y el terror en el Bienaventurado, se acercó al Bienaventurado y, no lejos de él, desplegó varias formas luminosas, tanto bellas como horrendas.
Entonces el Bienaventurado, habiendo entendido: “Este es Mara, el Malvado”, se dirigió a él en verso:
Creando formas hermosas y horrendas.
Es suficiente, oh Malvado, con esos tus trucos:
Estás derrotado, productor del fin.
“Aquellos que están bien restringidos,
En cuerpo, habla y mente,
No llegan bajo el control de Mara
Ni tampoco llegan a ser sus secuaces”.
Entonces Mara, el Malvado, descubriendo: “El Bienaventurado me reconoció, el Afortunado sabe que soy yo”, triste y decepcionado desapareció de allí.
Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ bhagavā uruvelāyaṁ viharati najjā nerañjarāya tīre ajapālanigrodhamūle paṭhamābhisambuddho.
ekaṁ samayaṁ bhagavā uruvelāyaṁ viharati najjā nerañjarāya tīre ajapālanigrodhamūle paṭhamābhisambuddho.
Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā uruvelāyaṁ viharati najjā nerañjarāya tīre ajapālanigrodhamūle paṭhamābhisambuddho.
Tena kho pana samayena bhagavā rattandhakāratimisāyaṁ abbhokāse nisinno hoti, devo ca ekamekaṁ phusāyati.
Tena kho pana samayena bhagavā rattandhakāratimisāyaṁ abbhokāse nisinno hoti, devo ca ekamekaṁ phusāyati.
Tena kho pana samayena bhagavā rattandhakāratimisāyaṁ abbhokāse nisinno hoti, devo ca ekamekaṁ phusāyati.
Atha kho māro pāpimā, bhagavato bhayaṁ chambhitattaṁ lomahaṁsaṁ uppādetukāmo, yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavato avidūre uccāvacā vaṇṇanibhā upadaṁseti, subhā ceva asubhā ca.
Atha kho māro pāpimā, bhagavato bhayaṁ chambhitattaṁ lomahaṁsaṁ uppādetukāmo, yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavato avidūre uccāvacā vaṇṇanibhā upadaṁseti, subhā ceva asubhā ca.
Atha kho māro pāpimā, bhagavato bhayaṁ chambhitattaṁ lomahaṁsaṁ uppādetukāmo, yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavato avidūre uccāvacā vaṇṇanibhā upadaṁseti, subhā ceva asubhā ca.
Atha kho bhagavā “māro ayaṁ pāpimā” iti viditvā māraṁ pāpimantaṁ gāthāhi ajjhabhāsi:
Atha kho bhagavā “māro ayaṁ pāpimā” iti viditvā māraṁ pāpimantaṁ gāthāhi ajjhabhāsi:
Atha kho bhagavā “māro ayaṁ pāpimā” iti viditvā māraṁ pāpimantaṁ gāthāhi ajjhabhāsi:
“Saṁsaraṁ dīghamaddhānaṁ, vaṇṇaṁ katvā subhāsubhaṁ; Alaṁ te tena pāpima, nihato tvamasi antaka.
“Saṁsaraṁ dīghamaddhānaṁ,
vaṇṇaṁ katvā subhāsubhaṁ;
“Saṁsaraṁ dīghamaddhānaṁ, vaṇṇaṁ katvā subhāsubhaṁ; Alaṁ te tena pāpima, nihato tvamasi antaka.
Ye ca kāyena vācāya, manasā ca susaṁvutā; Na te māravasānugā, na te mārassa baddhagū”ti.*baddhagū → paccagū (bj, sya-all, km, pts1ed); paddhagūti (pts2ed); baddhabhū (mr)
na te mārassa baddhagū”ti.*baddhagū → paccagū (bj, sya-all, km, pts1ed); paddhagūti (pts2ed); baddhabhū (mr)
Ye ca kāyena vācāya, manasā ca susaṁvutā; Na te māravasānugā, na te mārassa baddhagū”ti.*baddhagū → paccagū (bj, sya-all, km, pts1ed); paddhagūti (pts2ed); baddhabhū (mr)
Atha kho māro …pe… tatthevantaradhāyīti.
Atha kho māro …pe… tatthevantaradhāyīti.
Atha kho māro …pe… tatthevantaradhāyīti.