En cierta ocasión el Bienaventurado estaba morando en Savatthi, en la arboleda de Jeta del parque de Anathapindika. Ahora bien, en esa ocasión el Venerable Sariputta moraba entre los magadhans en Nalakagama—enfermo, afligido, gravemente mal— y el novicio Cunda era su asistente. Entonces, debido a la enfermedad, el Venerable Sariputta alcanzó el Nibbana final.
El novicio Cunda, tomando el cuenco y hábito del Venerable Sariputta, fue a Savatthi, a la arboleda de Jeta del parque de Anathapindika. Allí, acercándose al Venerable Ananda, le rindió homenaje y, sentándose a un lado, le dijo:
“Venerable señor, el Venerable Sariputta ha alcanzado el Nibbana final. Estos son su cuenco y hábito”.
“Amigo Cunda, deberíamos ver al Bienaventurado referente a esta noticia. Vamos, amigo Cunda, vayamos donde el Bienaventurado e informémosle sobre este asunto”.
“Sí, venerable señor”, respondió el novicio Cunda.
Entonces, el Venerable Ananda y el novicio Cunda se acercaron al Bienaventurado y, rindiéndole homenaje, se sentaron a un lado. Luego, el Venerable Ananda dijo al Bienaventurado:
“Venerable Señor, el novicio Cunda dice que el Venerable Sariputta ha alcanzado el Nibbana final, estos son su cuenco y hábito. Venerable Señor, desde que escuché que el Venerable Sariputta había alcanzado el Nibbana final pareciera como si mi cuerpo hubiese sido drogado, estoy desorientado, las enseñanzas ya no están claras para mí”.
“¿Por qué, Ananda, cuando Sariputta alcanzó el Nibbana final se llevó consigo tu agregado de la virtud, tu agregado de la concentración, tu agregado de la sabiduría, tu agregado de la liberación o tu agregado del conocimiento y la visión de la liberación?”.
“No, no lo hizo, Venerable Señor. Pero para mí el Venerable Sariputta fue preceptor y consejero, alguien que me instruyó, exhortó, inspiró y regocijó. Fue incansable en la enseñanza del Dhamma; auxiliaba a sus hermanos en la vida santa. Recordamos el sustento del Dhamma, la riqueza del Dhamma y la ayuda del Dhamma entregada por el Venerable Sariputta”.
“Pero, Ananda, ¿no he declarado ya que debemos ser apartados, separados y cortados de todo aquello que nos es querido y agradable? ¿Ananda, cómo se puede lograr esto: ‘Que lo que nace, lo que llega a ser, lo condicionado y sujeto a desintegración, no se desintegre’? Eso es imposible. Tal como se desgaja la rama más grande de un enorme y duradero árbol poseedor de duramen: del mismo modo, Ananda, en el gran y duradero Sangha monacal—poseedor de duramen―, Sariputta ha alcanzado el Nibbana final. ¿Ananda, cómo se puede lograr esto: ‘Que lo que nace, lo que llega a ser, lo condicionado y sujeto a desintegración, no se desintegre’? Eso es imposible.
“Por lo tanto, Ananda, permanezcan con ustedes mismos como su propia isla, con ustedes mismos como su propio refugio, sin otro refugio; permanezcan con el Dhamma como su isla, con el Dhamma como su refugio, sin otro refugio… [como en ]… Cualquiera de aquellos monjes, Ananda, que ahora o después de que me haya ido, permanezcan con ellos mismos como su propia isla, con ellos mismos como su propio refugio, sin otro refugio; que permanezcan con el Dhamma como su isla, con el Dhamma como su refugio, sin otro refugio; estos monjes, Ananda, serán para mí los más fervorosos en el adiestramiento”.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā sāriputto magadhesu viharati nālakagāmake ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. Cundo ca samaṇuddeso āyasmato sāriputtassa upaṭṭhāko hoti.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tena kho pana samayena āyasmā sāriputto magadhesu viharati nālakagāmake ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno.
Cundo ca samaṇuddeso āyasmato sāriputtassa upaṭṭhāko hoti.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā sāriputto magadhesu viharati nālakagāmake ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. Cundo ca samaṇuddeso āyasmato sāriputtassa upaṭṭhāko hoti.
Atha kho āyasmā sāriputto teneva ābādhena parinibbāyi. Atha kho cundo samaṇuddeso āyasmato sāriputtassa pattacīvaramādāya yena sāvatthi jetavanaṁ anāthapiṇḍikassa ārāmo yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṁ ānandaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho cundo samaṇuddeso āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca:
Atha kho āyasmā sāriputto teneva ābādhena parinibbāyi.
Atha kho cundo samaṇuddeso āyasmato sāriputtassa pattacīvaramādāya yena sāvatthi jetavanaṁ anāthapiṇḍikassa ārāmo yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṁ ānandaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho cundo samaṇuddeso āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca:
Atha kho āyasmā sāriputto teneva ābādhena parinibbāyi. Atha kho cundo samaṇuddeso āyasmato sāriputtassa pattacīvaramādāya yena sāvatthi jetavanaṁ anāthapiṇḍikassa ārāmo yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṁ ānandaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho cundo samaṇuddeso āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca:
“āyasmā, bhante, sāriputto parinibbuto. Idamassa pattacīvaran”ti.
“āyasmā, bhante, sāriputto parinibbuto.
Idamassa pattacīvaran”ti.
“āyasmā, bhante, sāriputto parinibbuto. Idamassa pattacīvaran”ti.
“Atthi kho idaṁ, āvuso cunda, kathāpābhataṁ bhagavantaṁ dassanāya. Āyāmāvuso cunda, yena bhagavā tenupasaṅkamissāma; upasaṅkamitvā bhagavato etamatthaṁ ārocessāmā”ti.
“Atthi kho idaṁ, āvuso cunda, kathāpābhataṁ bhagavantaṁ dassanāya.
Āyāmāvuso cunda, yena bhagavā tenupasaṅkamissāma; upasaṅkamitvā bhagavato etamatthaṁ ārocessāmā”ti.
“Atthi kho idaṁ, āvuso cunda, kathāpābhataṁ bhagavantaṁ dassanāya. Āyāmāvuso cunda, yena bhagavā tenupasaṅkamissāma; upasaṅkamitvā bhagavato etamatthaṁ ārocessāmā”ti.
“Evaṁ, bhante”ti kho cundo samaṇuddeso āyasmato ānandassa paccassosi.
“Evaṁ, bhante”ti kho cundo samaṇuddeso āyasmato ānandassa paccassosi.
“Evaṁ, bhante”ti kho cundo samaṇuddeso āyasmato ānandassa paccassosi.
Atha kho āyasmā ca ānando cundo ca samaṇuddeso yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṁ etadavoca:
Atha kho āyasmā ca ānando cundo ca samaṇuddeso yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṁ etadavoca:
Atha kho āyasmā ca ānando cundo ca samaṇuddeso yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṁ etadavoca:
“ayaṁ, bhante, cundo samaṇuddeso evamāha: ‘āyasmā, bhante, sāriputto parinibbuto; idamassa pattacīvaran’ti. Api ca me, bhante, madhurakajāto viya kāyo, disāpi me na pakkhāyanti, dhammāpi maṁ nappaṭibhanti ‘āyasmā sāriputto parinibbuto’ti sutvā”.
“ayaṁ, bhante, cundo samaṇuddeso evamāha:
‘āyasmā, bhante, sāriputto parinibbuto;
idamassa pattacīvaran’ti.
Api ca me, bhante, madhurakajāto viya kāyo, disāpi me na pakkhāyanti, dhammāpi maṁ nappaṭibhanti ‘āyasmā sāriputto parinibbuto’ti sutvā”.
“ayaṁ, bhante, cundo samaṇuddeso evamāha: ‘āyasmā, bhante, sāriputto parinibbuto; idamassa pattacīvaran’ti. Api ca me, bhante, madhurakajāto viya kāyo, disāpi me na pakkhāyanti, dhammāpi maṁ nappaṭibhanti ‘āyasmā sāriputto parinibbuto’ti sutvā”.
“Kiṁ nu kho te, ānanda, sāriputto sīlakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, samādhikkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, paññākkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, vimuttikkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, vimuttiñāṇadassanakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto”ti?
“Kiṁ nu kho te, ānanda, sāriputto sīlakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, samādhikkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, paññākkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, vimuttikkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, vimuttiñāṇadassanakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto”ti?
“Kiṁ nu kho te, ānanda, sāriputto sīlakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, samādhikkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, paññākkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, vimuttikkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, vimuttiñāṇadassanakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto”ti?
“Na ca kho me, bhante, āyasmā sāriputto sīlakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, samādhikkhandhaṁ vā …pe… paññākkhandhaṁ vā …pe… vimuttikkhandhaṁ vā …pe… vimuttiñāṇadassanakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto. Api ca me, bhante, āyasmā sāriputto ovādako ahosi otiṇṇo viññāpako sandassako samādapako samuttejako sampahaṁsako, akilāsu dhammadesanāya, anuggāhako sabrahmacārīnaṁ. Taṁ mayaṁ āyasmato sāriputtassa dhammojaṁ dhammabhogaṁ dhammānuggahaṁ anussarāmā”ti.
“Na ca kho me, bhante, āyasmā sāriputto sīlakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, samādhikkhandhaṁ vā …pe…
vimuttiñāṇadassanakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto.
Api ca me, bhante, āyasmā sāriputto ovādako ahosi otiṇṇo viññāpako sandassako samādapako samuttejako sampahaṁsako, akilāsu dhammadesanāya, anuggāhako sabrahmacārīnaṁ.
Taṁ mayaṁ āyasmato sāriputtassa dhammojaṁ dhammabhogaṁ dhammānuggahaṁ anussarāmā”ti.
“Na ca kho me, bhante, āyasmā sāriputto sīlakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto, samādhikkhandhaṁ vā …pe… paññākkhandhaṁ vā …pe… vimuttikkhandhaṁ vā …pe… vimuttiñāṇadassanakkhandhaṁ vā ādāya parinibbuto. Api ca me, bhante, āyasmā sāriputto ovādako ahosi otiṇṇo viññāpako sandassako samādapako samuttejako sampahaṁsako, akilāsu dhammadesanāya, anuggāhako sabrahmacārīnaṁ. Taṁ mayaṁ āyasmato sāriputtassa dhammojaṁ dhammabhogaṁ dhammānuggahaṁ anussarāmā”ti.
“Nanu taṁ, ānanda, mayā paṭikacceva akkhātaṁ: *paṭikacceva → paṭigacceva (bj, pts1ed)‘sabbehi piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo aññathābhāvo. Taṁ kutettha, ānanda, labbhā. Yaṁ taṁ jātaṁ bhūtaṁ saṅkhataṁ palokadhammaṁ, taṁ vata mā palujjīti—netaṁ ṭhānaṁ vijjati.
“Nanu taṁ, ānanda, mayā paṭikacceva akkhātaṁ: *paṭikacceva → paṭigacceva (bj, pts1ed)
‘sabbehi piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo aññathābhāvo.
Taṁ kutettha, ānanda, labbhā. Yaṁ taṁ jātaṁ bhūtaṁ saṅkhataṁ palokadhammaṁ, taṁ vata mā palujjīti—
“Nanu taṁ, ānanda, mayā paṭikacceva akkhātaṁ: *paṭikacceva → paṭigacceva (bj, pts1ed)‘sabbehi piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo aññathābhāvo. Taṁ kutettha, ānanda, labbhā. Yaṁ taṁ jātaṁ bhūtaṁ saṅkhataṁ palokadhammaṁ, taṁ vata mā palujjīti—netaṁ ṭhānaṁ vijjati.
Seyyathāpi, ānanda, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato yo mahantataro khandho so palujjeyya; evameva kho ānanda, mahato bhikkhusaṅghassa tiṭṭhato sāravato sāriputto parinibbuto.
Seyyathāpi, ānanda, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato yo mahantataro khandho so palujjeyya;
evameva kho ānanda, mahato bhikkhusaṅghassa tiṭṭhato sāravato sāriputto parinibbuto.
Seyyathāpi, ānanda, mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato yo mahantataro khandho so palujjeyya; evameva kho ānanda, mahato bhikkhusaṅghassa tiṭṭhato sāravato sāriputto parinibbuto.
Taṁ kutettha, ānanda, labbhā. Yaṁ taṁ jātaṁ bhūtaṁ saṅkhataṁ palokadhammaṁ, taṁ vata mā palujjī’ti—netaṁ ṭhānaṁ vijjati.
Taṁ kutettha, ānanda, labbhā. Yaṁ taṁ jātaṁ bhūtaṁ saṅkhataṁ palokadhammaṁ, taṁ vata mā palujjī’ti—
Taṁ kutettha, ānanda, labbhā. Yaṁ taṁ jātaṁ bhūtaṁ saṅkhataṁ palokadhammaṁ, taṁ vata mā palujjī’ti—netaṁ ṭhānaṁ vijjati.
Tasmātihānanda, attadīpā viharatha attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā.
Tasmātihānanda, attadīpā viharatha attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā.
Tasmātihānanda, attadīpā viharatha attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā.
Kathañcānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo? Idhānanda, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte …pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
Kathañcānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo?
Idhānanda, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
Kathañcānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo? Idhānanda, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte …pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
Evaṁ kho, ānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo.
Evaṁ kho, ānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo.
Evaṁ kho, ānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo.
Ye hi keci, ānanda, etarahi vā mamaccaye vā attadīpā viharissanti attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā; tamatagge mete, ānanda, bhikkhū bhavissanti ye keci sikkhākāmā”ti.
Ye hi keci, ānanda, etarahi vā mamaccaye vā attadīpā viharissanti attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā; tamatagge mete, ānanda, bhikkhū bhavissanti ye keci sikkhākāmā”ti.
Ye hi keci, ānanda, etarahi vā mamaccaye vā attadīpā viharissanti attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā; tamatagge mete, ānanda, bhikkhū bhavissanti ye keci sikkhākāmā”ti.