KARUNAPURA SUTTA PIṬAKA
KARUNAPURA Biblioteca de suttas

Colección de Suttas

Selecciona un sutta o una sección

La ficha activa reflejará aquí el sutta, sección o mapa seleccionado.

Diagnóstico
Esperando inicialización…
Preparando biblioteca…
Cargando árbol…
Mapa
Discursos Numerados
5. El capítulo sobre un gran sacrificio

Segundo discurso sobre las percepciones

Aṅguttara Nikāya
5. Mahāyaññavagga
Dutiyasaññāsutta
Discursos Numerados
5. El capítulo sobre un gran sacrificio
Segundo discurso sobre las percepciones
Aṅguttara Nikāya
5. Mahāyaññavagga
Dutiyasaññāsutta
Segundo discurso sobre las percepciones

Meditar en siete percepciones conduce a lo inmortal, en detalle.

Ruta suttaAN 7.49Sutta Piṭaka › Aṅguttara Nikāya › 7. Sattakanipāta › 1. Paṭhamapaṇṇāsaka › 5. Mahāyaññavagga › Dutiyasaññāsutta
← Suttas
Versiones de traducción
Vista:
Datos de publicación
SuttaCentral
https://suttacentral.net/an7.49/es/isidatta
Título de la publicación
Discursos Numerados
Traductor
Isidatta
Título raíz
Aṅguttaranikāya
Idioma de traducción
Español
Idioma raíz
Pali
Source
https://suttacentral.net/
Número de publicación
sc-es-an-isidatta

“Monjes, estas siete percepciones, cuando se las desarrolla y cultiva, traen un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo lo inmortal como su consumación. Y, ¿cuáles son esas siete? La percepción de lo repugnante, la percepción de la muerte, la percepción de lo repugnante de la comida, la percepción del no-deleite en el mundo entero, la percepción de la transitoriedad, la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad y la percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio. Éstas son, monjes, las siete percepciones, que cuando son desarrolladas y cultivadas, traen un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo lo inmortal como su consumación.

“Se ha dicho: ‘La percepción de lo repugnante, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante, su mente se encoge lejos de la relación sexual, retrocede de ella, sale fuera de ella, se mantiene lejos de ella y no es atraído por ella, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión. Así como una pluma de gallo o una tira de tendón, arrojado o arrojada al fuego se encoge lejos de él, retrocede de él, sale fuera de él, no es atraído o atraída por él, esto mismo sucede en consideración con la relación sexual, cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante, su mente se inclinase a la relación sexual o si él no retrocediese de ella, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción de lo repugnante; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante, su mente se encoge lejos de la relación sexual, retrocede de ella, sale fuera de ella se mantiene lejos de ella y no es atraído por ella, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción de lo repugnante; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción de lo repugnante, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Se ha dicho: ‘La percepción de la muerte, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la muerte, su mente se encoge lejos de la atadura de la vida, retrocede de ella, sale fuera de ella, se mantiene lejos de ella y no es atraído por ella, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión. Así como una pluma de gallo o una tira de tendón, arrojado o arrojada al fuego se encoge lejos de él, retrocede de él, sale fuera de él, no es atraído o atraída por él, esto mismo sucede en consideración con la atadura de la vida, cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la muerte.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la muerte, su mente se inclinase a la atadura de la vida o si él no retrocediese de ella, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción de la muerte; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la muerte, su mente se encoge lejos de la atadura de la vida, retrocede de ella, sale fuera de ella se mantiene lejos de ella y no es atraído por ella, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción de la muerte; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción de la muerte, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Se ha dicho: ‘La percepción de lo repugnante de la comida, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante de la comida, su mente se encoge lejos de la avidez por los sabores, retrocede de ellos, sale fuera de ellos, se mantiene lejos de ellos y no es atraído por ellos, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión. Así como una pluma de gallo o una tira de tendón, arrojado o arrojada al fuego se encoge lejos de él, retrocede de él, sale fuera de él, no es atraído o atraída por él, esto mismo sucede en consideración con la avidez por los sabores, cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante de la comida.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante de la comida, su mente se inclinase a la avidez por los sabores o si él no retrocediese de ellos, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción de lo repugnante de la comida; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de lo repugnante de la comida, su mente se encoge lejos de la avidez por los sabores, retrocede de ellos, sale fuera de ellos, se mantiene lejos de ellos y no es atraído por ellos, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción de lo repugnante de la comida; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción de lo repugnante de la comida, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Se ha dicho: ‘La percepción del no-deleite en el mundo entero, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-deleite en el mundo entero, su mente se encoge lejos de las hermosas cosas del mundo, retrocede de ellos, sale fuera de ellos, se mantiene lejos de ellos y no es atraído por ellos, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión. Así como una pluma de gallo o una tira de tendón, arrojado o arrojada al fuego se encoge lejos de él, retrocede de él, sale fuera de él, no es atraído o atraída por él, esto mismo sucede en consideración con las hermosas cosas del mundo, cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-deleite en el mundo entero.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-deleite en el mundo entero, su mente se inclinase a las hermosas cosas del mundo o si él no retrocediese de ellas, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción del no-deleite en el mundo entero; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-deleite en el mundo entero, su mente se encoge lejos de las hermosas cosas del mundo, retrocede de ellas, sale fuera de ellas, se mantiene lejos de ellas y no es atraído por ellas, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción del no-deleite en el mundo entero; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción del no-deleite en el mundo entero, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Se ha dicho: ‘La percepción de la transitoriedad, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la transitoriedad, su mente se encoge lejos de las ganancias, honra y alabanzas, retrocede de ellas, sale fuera de ellas, se mantiene lejos de ellas y no es atraído por ellas, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión. Así como una pluma de gallo o una tira de tendón, arrojado o arrojada al fuego se encoge lejos de él, retrocede de él, sale fuera de él, no es atraído o atraída por él, esto mismo sucede en consideración con las ganancias, honra y alabanzas, cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la transitoriedad.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la transitoriedad, su mente se inclinase a las ganancias, honra y alabanzas, o si él no retrocediese de ellas, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción de la transitoriedad; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la transitoriedad, su mente se encoge lejos de las ganancias, honra y alabanzas, retrocede de ellas, sale fuera de ellas, se mantiene lejos de ellas y no es atraído por ellas, más bien, se establecen en él la ecuanimidad o la repulsión, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción de la transitoriedad; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción de la transitoriedad, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Se ha dicho: ‘La percepción de la insatisfacción en la transitoriedad, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad, llega a establecerse en él una aguda percepción del peligro a la somnolencia, la pereza, dejadez, descuido, falta de esfuerzo y reflexión, al igual que hacia un asesino con la espada desenvainada.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad, su mente se inclinase a la somnolencia, la pereza, dejadez, descuido, falta de esfuerzo y reflexión, al igual que hacia un asesino con la espada desenvainada, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad, se establece en él una aguda percepción del peligro a la somnolencia, la pereza, dejadez, descuido, falta de esfuerzo y reflexión, al igual que hacia un asesino con la espada desenvainada, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción de la insatisfacción en la transitoriedad, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Se ha dicho: ‘La percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo a lo inmortal como su consumación’. Y, ¿por qué se ha dicho esto? Cuando un monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio, su mente está desprovista de este-soy-yo, esto-es-mío y del engreimiento respecto a este cuerpo consciente y a todos los objetos externos, ha trascendido la discriminación, está en paz y bien liberada.

“Si, cuando el monje mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio, su mente no está desprovista de este-soy-yo, esto-es-mío ni del engreimiento respecto a este cuerpo consciente y a todos los objetos externos, no ha trascendido la discriminación, no está en paz ni bien liberada, debería comprender esto: ‘No he desarrollado la percepción de la insatisfacción en la transitoriedad; he aquí, no hay distinción alguna entre mi condición previa y la presente; no alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente. Pero si, cuando mora frecuentemente con la mente acostumbrada a la percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio, su mente está desprovista de este-soy-yo, esto-es-mío y del engreimiento respecto a este cuerpo consciente y a todos los objetos externos, ha trascendido la discriminación, está en paz y bien liberada, debería comprender esto: ‘He desarrollado la percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio; he aquí, hay distinción entre mi condición previa y la presente; alcancé el fruto del desarrollo’. Así comprende esto claramente.

“Cuando se ha dicho, monjes: ‘La percepción del no-yo, en lo que es insatisfactorio, cuando se la desarrolla y cultiva, trae un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo lo inmortal como su consumación’, se lo ha dicho por eso.

“Éstas son, monjes, las siete percepciones, que cuando son desarrolladas y cultivadas, traen un gran fruto y beneficio, culminando con lo inmortal y teniendo lo inmortal como su consumación”.

“Sattimā, bhikkhave, saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā. Katamā satta? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā. Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānāti.

“Sattimā, bhikkhave, saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā.
Katamā satta?
Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā.
Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānāti.

“Sattimā, bhikkhave, saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā. Katamā satta? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā. Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānāti.

‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti. iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Asubhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti.
iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Asubhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti. iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Asubhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

Sace, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; *anusandahati → anusandati (bj, sya1ed, sya2ed, pts1ed); anusaṇṭhāti (si)veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me asubhasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me asubhasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

Sace, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; *anusandahati → anusandati (bj, sya1ed, sya2ed, pts1ed); anusaṇṭhāti (si)
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me asubhasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me asubhasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

Sace, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; *anusandahati → anusandati (bj, sya1ed, sya2ed, pts1ed); anusaṇṭhāti (si)veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me asubhasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me asubhasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Maraṇasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me maraṇasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me maraṇasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Maraṇasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Sace, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me maraṇasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me maraṇasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Maraṇasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me maraṇasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato jīvitanikantiyā cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me maraṇasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ, kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Āhāre paṭikūlasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ, kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Āhāre paṭikūlasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Sace, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ, kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Āhāre paṭikūlasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato rasataṇhāya cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Sabbaloke anabhiratasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati …pe… seyyathāpi bhikkhave …pe… patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ.
Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Sabbaloke anabhiratasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati …pe…
seyyathāpi bhikkhave …pe… patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Sace, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Sabbaloke anabhiratasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati …pe… seyyathāpi bhikkhave …pe… patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lokacitresu cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Aniccasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me aniccasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me aniccasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ.
Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Aniccasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati na sampasāriyati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.
Sace, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me aniccasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti;
veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me aniccasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Aniccasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṁ vā nhārudaddulaṁ vā aggimhi pakkhittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati na sampasāriyati. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Sace, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me aniccasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato lābhasakkārasiloke cittaṁ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me aniccasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Anicce dukkhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Sace, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā, na paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me anicce dukkhasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me anicce dukkhasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ.
Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Anicce dukkhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake.
Sace, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā, na paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake.
Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me anicce dukkhasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake.
Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me anicce dukkhasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Anicce dukkhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Sace, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā, na paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me anicce dukkhasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me anicce dukkhasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Dukkhe anattasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ.

‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ.
Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ?
Dukkhe anattasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ.

‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṁ vuttaṁ. Kiñcetaṁ paṭicca vuttaṁ? Dukkhe anattasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ.

Sace, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu na ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me dukkhe anattasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti.

Sace, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu na ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ.
Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me dukkhe anattasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.

Sace, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu na ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me dukkhe anattasaññā, natthi me pubbenāparaṁ viseso, appattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti.

Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me dukkhe anattasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ.
Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me dukkhe anattasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti.
Itiha tattha sampajāno hoti.
‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti,
iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṁ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṁ mānasaṁ hoti vidhāsamatikkantaṁ santaṁ suvimuttaṁ. Veditabbametaṁ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me dukkhe anattasaññā, atthi me pubbenāparaṁ viseso, pattaṁ me bhāvanābalan’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.

Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā”ti.

Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā”ti.

Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā”ti.

Chaṭṭhaṁ.

Chaṭṭhaṁ.

Chaṭṭhaṁ.

AnteriorPercepciones en resumenAN 7.48·PaṭhamasaññāsuttaMeditar en siete percepciones conduce a lo inmortal, en resumen.SiguienteSexoAN 7.50·MethunasuttaEl brahmán Jāṇussoṇī pregunta al Buddha por los comportamientos que son una mancha para la vida célibe.
Gestionar consentimiento

🍪 En KarunaPura usamos cookies para ofrecerte una experiencia más consciente y respetuosa.

Funcionales Siempre activo
Estas cookies son esenciales para el funcionamiento básico de la web y no se pueden desactivar.
Permiten recordar tus ajustes y preferencias para que tu experiencia sea más fluida.
El almacenamiento o acceso técnico es necesario para la finalidad legítima de almacenar preferencias no solicitadas por el abonado o usuario.
Estadísticas
El almacenamiento o acceso técnico que es utilizado exclusivamente con fines estadísticos. Nos ayudan a entender cómo se usa el sitio de forma anónima, para seguir mejorando.
Marketing
Se utilizan para ofrecer contenido personalizado y relevante según tu comportamiento de navegación.
  • Administrar opciones
  • Gestionar los servicios
  • Gestionar {vendor_count} proveedores
  • Leer más sobre estos propósitos
Ver preferencias
  • {title}
  • {title}
  • {title}