KARUNAPURA SUTTA PIṬAKA
KARUNAPURA Biblioteca de suttas

Colección de Suttas

Selecciona un sutta o una sección

La ficha activa reflejará aquí el sutta, sección o mapa seleccionado.

Diagnóstico
Esperando inicialización…
Preparando biblioteca…
Cargando árbol…
Mapa
Discursos Numerados
6. El capítulo sobre los puntos no declarados

Destinos de las personas

Aṅguttara Nikāya
6. Abyākatavagga
Purisagatisutta
Discursos Numerados
6. El capítulo sobre los puntos no declarados
Destinos de las personas
Aṅguttara Nikāya
6. Abyākatavagga
Purisagatisutta
Destinos de las personas

Siete tipos de renacimiento para quienes no retornan, así como la extinción por no aferrarse.

Ruta suttaAN 7.55Sutta Piṭaka › Aṅguttara Nikāya › 7. Sattakanipāta › 2. Dutiyapaṇṇāsaka › 6. Abyākatavagga › Purisagatisutta
← Suttas
Versiones de traducción
Vista:
Datos de publicación
SuttaCentral
https://suttacentral.net/an7.55/es/isidatta
Título de la publicación
Discursos Numerados
Traductor
Isidatta
Título raíz
Aṅguttaranikāya
Idioma de traducción
Español
Idioma raíz
Pali
Source
https://suttacentral.net/
Número de publicación
sc-es-an-isidatta

“Monjes, voy a enseñaros los siete destinos de las personas y el logro del Nibbana mediante el no-apego. Escuchad y prestad atención que voy a hablar”.

“Sí, Venerable Señor”, respondieron aquellos monjes y el Bienaventurado continuó:

“Y, ¿cuáles son, monjes, los siete destinos de las personas?

“He aquí, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío. Estoy abandonando lo que existe, lo que ha llegado a ser’. Y obtiene la ecuanimidad. No está apegado a la existencia; no está apegado al surgimiento. Ve con la correcta sabiduría: ‘Hay aquí un estado superior de la paz’; aún así, no ha realizado totalmente aquel estado. Aún no abandonó totalmente las tendencias subyacentes de la presunción; no abandonó totalmente las tendencias subyacentes de la avidez por la existencia; no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el intervalo.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, una viruta podría salir volando de él y extinguirse. Del mismo modo, un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el intervalo.

“Además, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío. Estoy abandonando lo que existe, lo que ha llegado a ser’. Y obtiene la ecuanimidad. No está apegado a la existencia; no está apegado al surgimiento. Ve con la correcta sabiduría: ‘Hay aquí un estado superior de la paz’; aún así, no ha realizado totalmente aquel estado. Aún no abandonó totalmente las tendencias subyacentes de la presunción; no abandonó totalmente las tendencias subyacentes de la avidez por la existencia; no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el intervalo.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, una viruta podría salir volando de él, elevarse y extinguirse. Del mismo modo, un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el intervalo.

“Además, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío… Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el intervalo.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, una viruta podría salir volando de él, elevarse y extinguirse justo un instante antes de aterrizar en el suelo. Del mismo modo, un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el intervalo.

“Además, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío… Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el aterrizaje.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, podría producirse una viruta y salir volando de él, extinguirse en el suelo. Del mismo modo, un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana en el aterrizaje.

“Además, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío… Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana sin esfuerzo.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, una viruta podría salir volando de él, elevarse y caer sobre un pequeño montículo de paja o palillos. Esto produciría fuego y humo, pero cuando el pequeño montículo de paja o palillos se terminase, al no haber más combustible, se extinguiría. Del mismo modo, un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana sin esfuerzo.

“Además, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío… Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana a través del esfuerzo.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, una viruta podría salir volando de él, elevarse y caer sobre un ancho montículo de paja o palillos. Esto produciría fuego y humo, pero cuando el ancho montículo de paja o palillos se terminase, al no haber más combustible, se extinguiría. Así también un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que alcanza el Nibbana a través del esfuerzo.

“Además, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío… Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que va aguas arriba, dirigiéndose hacia el reino Akanittha.

“Por ejemplo, cuando un tazón de hierro que ha sido calentado todo el día es golpeado, una viruta podría salir volando de él, elevarse y caer sobre un gran montículo de paja o palillos. Esto produciría fuego y humo, y cuando el gran montículo de paja o palillos se terminase podría quemar un bosque o una alborada hasta llegar al borde del campo, al borde del camino, al borde de una montaña rocosa, al borde del agua o a algún deleitoso lugar, y se extinguiría. Del mismo modo, un monje que practica así… no abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores llega a ser alguien que va aguas arriba, dirigiéndose hacia el reino Akanittha.

“Estos son, monjes, los siete destinos de las personas.

“Y, ¿qué es, monjes, el logro del Nibbana mediante el no-apego?

“He aquí, un monje practica así: ‘Puede que eso no sea, puede que eso no sea mío. Esto no va a ser, esto no va a ser mío. Estoy abandonando lo que existe, lo que ha llegado a ser’. Y obtiene la ecuanimidad. No está apegado a la existencia; no está apegado al surgimiento. Ve con la correcta sabiduría: ‘Hay aquí un estado superior de la paz’, y ha realizado totalmente aquel estado. Abandonó totalmente las tendencias subyacentes de la presunción; abandonó totalmente las tendencias subyacentes de la avidez por la existencia; abandonó totalmente la ignorancia. Con la completa destrucción de los cinco grilletes menores ha descubierto por sí mismo, en esta presente vida, la inmaculada liberación de la mente, liberación a través de la sabiduría y, habiendo entrado en ella, permanece allí. Esto se llama, monjes, el logro del Nibbana mediante el no-apego.

“Estos son, monjes, los siete destinos de las personas y el logro del Nibbana mediante el no-apego”.

“Satta ca, bhikkhave, purisagatiyo desessāmi anupādā ca parinibbānaṁ. *Satta ca → satta (si, pts1ed); satta ca kho (mr)Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.

“Satta ca, bhikkhave, purisagatiyo desessāmi anupādā ca parinibbānaṁ. *Satta ca → satta (si, pts1ed); satta ca kho (mr)
Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.

“Satta ca, bhikkhave, purisagatiyo desessāmi anupādā ca parinibbānaṁ. *Satta ca → satta (si, pts1ed); satta ca kho (mr)Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.

“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:

“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ.
Bhagavā etadavoca:

“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:

“katamā ca, bhikkhave, satta purisagatiyo?

“katamā ca, bhikkhave, satta purisagatiyo?

“katamā ca, bhikkhave, satta purisagatiyo?

Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā nibbāyeyya. *divasaṁsantatte → divasasantatte (bj, sya-all, pts1ed)Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati.
So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati.
Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti.
So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā nibbāyeyya. *divasaṁsantatte → divasasantatte (bj, sya-all, pts1ed)
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati.
So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati.
Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti.
So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā nibbāyeyya. *divasaṁsantatte → divasasantatte (bj, sya-all, pts1ed)Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati.
So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati.
Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti.
So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā nibbāyeyya.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā anupahacca talaṁ nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā anupahacca talaṁ nibbāyeyya.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā anupahacca talaṁ nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā upahacca talaṁ nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā upahacca talaṁ nibbāyeyya.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā upahacca talaṁ nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā paritte tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva parittaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā paritte tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya.
Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva parittaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā paritte tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva parittaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā vipule tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva vipulaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā vipule tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya.
Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva vipulaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā vipule tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva vipulaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā uddhaṁsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā mahante tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva mahantaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā gacchampi daheyya, dāyampi daheyya, gacchampi dahitvā dāyampi dahitvā haritantaṁ vā pathantaṁ vā selantaṁ vā udakantaṁ vā ramaṇīyaṁ vā bhūmibhāgaṁ āgamma anāhārā nibbāyeyya. *daheyya → ḍaheyya (aññattha) | pathantaṁ vā → panthantaṁ vā (bj); patthantaṁ vā (pts1ed)Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā uddhaṁsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati.
So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati.
Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti.
So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā uddhaṁsoto hoti akaniṭṭhagāmī.
Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā mahante tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya.
Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva mahantaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā gacchampi daheyya, dāyampi daheyya, gacchampi dahitvā dāyampi dahitvā haritantaṁ vā pathantaṁ vā selantaṁ vā udakantaṁ vā ramaṇīyaṁ vā bhūmibhāgaṁ āgamma anāhārā nibbāyeyya. *daheyya → ḍaheyya (aññattha) | pathantaṁ vā → panthantaṁ vā (bj); patthantaṁ vā (pts1ed)
Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā …pe…
so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā uddhaṁsoto hoti akaniṭṭhagāmī.
Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo.

Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ na sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa na sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā uddhaṁsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṁsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā mahante tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva mahantaṁ tiṇapuñjaṁ vā kaṭṭhapuñjaṁ vā pariyādiyitvā gacchampi daheyya, dāyampi daheyya, gacchampi dahitvā dāyampi dahitvā haritantaṁ vā pathantaṁ vā selantaṁ vā udakantaṁ vā ramaṇīyaṁ vā bhūmibhāgaṁ āgamma anāhārā nibbāyeyya. *daheyya → ḍaheyya (aññattha) | pathantaṁ vā → panthantaṁ vā (bj); patthantaṁ vā (pts1ed)Evamevaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā …pe… so pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā uddhaṁsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo.

Katamañca, bhikkhave, anupādāparinibbānaṁ? Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So āsavānaṁ khayā …pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Idaṁ vuccati, bhikkhave, anupādāparinibbānaṁ.

Katamañca, bhikkhave, anupādāparinibbānaṁ?
Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti:
‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati.
So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati.
Tañca khvassa padaṁ sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti.
So āsavānaṁ khayā …pe… sacchikatvā upasampajja viharati.
Idaṁ vuccati, bhikkhave, anupādāparinibbānaṁ.

Katamañca, bhikkhave, anupādāparinibbānaṁ? Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṁ paṭipanno hoti: ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṁ bhūtaṁ taṁ pajahāmī’ti upekkhaṁ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṁ santaṁ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṁ sabbena sabbaṁ sacchikataṁ hoti, tassa sabbena sabbaṁ mānānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṁ bhavarāgānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṁ avijjānusayo pahīno hoti. So āsavānaṁ khayā …pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Idaṁ vuccati, bhikkhave, anupādāparinibbānaṁ.

Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo anupādā ca parinibbānan”ti.

Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo anupādā ca parinibbānan”ti.

Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo anupādā ca parinibbānan”ti.

Dutiyaṁ.

Dutiyaṁ.

Dutiyaṁ.

AnteriorLas cuestiones no declaradasAN 7.54·AbyākatasuttaEl Buddha explica por qué un discípulo noble no tiene dudas respecto a los puntos no explicados.SiguienteTissa, la divinidadAN 7.56·TissabrahmāsuttaDos dioses acuden al Buddha en el Pico del Buitre y declaran que las bhikkhunīs están liberadas. Moggallāna interroga a una de las deidades sobre lo q…
Gestionar consentimiento

🍪 En KarunaPura usamos cookies para ofrecerte una experiencia más consciente y respetuosa.

Funcionales Siempre activo
Estas cookies son esenciales para el funcionamiento básico de la web y no se pueden desactivar.
Permiten recordar tus ajustes y preferencias para que tu experiencia sea más fluida.
El almacenamiento o acceso técnico es necesario para la finalidad legítima de almacenar preferencias no solicitadas por el abonado o usuario.
Estadísticas
El almacenamiento o acceso técnico que es utilizado exclusivamente con fines estadísticos. Nos ayudan a entender cómo se usa el sitio de forma anónima, para seguir mejorando.
Marketing
Se utilizan para ofrecer contenido personalizado y relevante según tu comportamiento de navegación.
  • Administrar opciones
  • Gestionar los servicios
  • Gestionar {vendor_count} proveedores
  • Leer más sobre estos propósitos
Ver preferencias
  • {title}
  • {title}
  • {title}