En una ocasión el Bienaventurado estaba morando entre los sakyans en el parque de las higueras, cerca de Kapilavatthu. Entonces, se acercó al Bienaventurado Mahanama, el sakyano, le rindió homenaje, se sentó a un lado y le dijo:
“Venerable Señor, ¿de qué manera uno es un seguidor laico?”.
“Mahanama, cuando alguien va por refugio al Buda, el Dhamma y el Sangha, es de esta manera que alguien es un seguidor laico”.
“Y, ¿de qué manera, Venerable Señor, uno es un seguidor laico virtuoso?”.
“Mahanama, cuando un seguidor laico se abstiene de destruir la vida, de tomar lo que no le ha sido dado, de conducta sexual ilícita, de mentir y de licor, vino y [otros] embriagantes que son la base de la negligencia, es de esta manera que alguien es un seguidor laico virtuoso”.
“Y, ¿de qué manera, Venerable Señor, un seguidor laico practica para su propio bienestar, pero no para el bienestar de los demás?”.
“Mahanama, cuando un seguidor laico está realizado en la fe, pero no alienta a otros a estar realizados en la fe; cuando él mismo está realizado en la conducta virtuosa, pero no alienta a otros a estar realizados en la conducta virtuosa; cuando él mismo está realizado en la generosidad, pero no alienta a otros a estar realizados en la generosidad; cuando él mismo va a ver a los monjes, pero no alienta a otros a que vayan a ver a los monjes; cuando él mismo quiere escuchar el buen Dhamma, pero no alienta a otros a querer escuchar el buen Dhamma; cuando él mismo retiene en la mente las enseñanzas que escuchó, pero no alienta a otros a retener en la mente las enseñanzas que escucharon; cuando él mismo examina el significado de las enseñanzas que retuvo en la mente, pero no alienta a otros a examinar el significado de las enseñanzas que retuvieron en la mente; cuando él mismo ha entendido el significado del Dhamma y practica de acuerdo con el Dhamma, pero no alienta a otros a que entiendan el significado del Dhamma ni practiquen de acuerdo con el Dhamma; es de esta manera, Mahanama, que un seguidor laico practica para su propio bienestar, pero no para el bienestar de los demás”.
“Y, ¿de qué manera, Venerable Señor, un seguidor laico practica para su propio bienestar y para el bienestar de los demás?”.
“Mahanama, cuando un seguidor laico está realizado en la fe y alienta a otros a estar realizados en la fe; cuando él mismo está realizado en la conducta virtuosa y alienta a otros a estar realizados en la conducta virtuosa; cuando él mismo está realizado en la generosidad y alienta a otros a estar realizados en la generosidad; cuando él mismo va a ver a los monjes y alienta a otros a que vayan a ver a los monjes; cuando él mismo quiere escuchar el buen Dhamma y alienta a otros a querer escuchar el buen Dhamma; cuando él mismo retiene en la mente las enseñanzas que escuchó y alienta a otros a retener en la mente las enseñanzas que escucharon; cuando él mismo examina el significado de las enseñanzas que retuvo en la mente y alienta a otros a examinar el significado de las enseñanzas que retuvieron en la mente; cuando él mismo haya entendido el significado del Dhamma y practica de acuerdo con el Dhamma, y alienta a otros a que entiendan el significado del Dhamma y practiquen de acuerdo con el Dhamma; es de esta manera, Mahanama, que un seguidor laico practica para su propio bienestar y para el bienestar de los demás”.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṁ nigrodhārāme. Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṁ etadavoca:
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṁ nigrodhārāme.
Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṁ etadavoca:
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṁ nigrodhārāme. Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṁ etadavoca:
“kittāvatā nu kho, bhante, upāsako hotī”ti?
“kittāvatā nu kho, bhante, upāsako hotī”ti?
“kittāvatā nu kho, bhante, upāsako hotī”ti?
“Yato kho, mahānāma, buddhaṁ saraṇaṁ gato hoti, dhammaṁ saraṇaṁ gato hoti, saṅghaṁ saraṇaṁ gato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako hotī”ti.
“Yato kho, mahānāma, buddhaṁ saraṇaṁ gato hoti, dhammaṁ saraṇaṁ gato hoti, saṅghaṁ saraṇaṁ gato hoti;
ettāvatā kho, mahānāma, upāsako hotī”ti.
“Yato kho, mahānāma, buddhaṁ saraṇaṁ gato hoti, dhammaṁ saraṇaṁ gato hoti, saṅghaṁ saraṇaṁ gato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako hotī”ti.
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako sīlavā hotī”ti?
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako sīlavā hotī”ti?
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako sīlavā hotī”ti?
“Yato kho, mahānāma, upāsako pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādā paṭivirato hoti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako sīlavā hotī”ti.
“Yato kho, mahānāma, upāsako pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādā paṭivirato hoti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti;
ettāvatā kho, mahānāma, upāsako sīlavā hotī”ti.
“Yato kho, mahānāma, upāsako pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādā paṭivirato hoti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako sīlavā hotī”ti.
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti?
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti?
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti?
“Yato kho, mahānāma, upāsako attanāva saddhāsampanno hoti, no paraṁ saddhāsampadāya samādapeti; *samādapeti → samādāpeti (?)attanāva sīlasampanno hoti, no paraṁ sīlasampadāya samādapeti; attanāva cāgasampanno hoti, no paraṁ cāgasampadāya samādapeti; attanāva bhikkhūnaṁ dassanakāmo hoti, no paraṁ bhikkhūnaṁ dassane samādapeti; attanāva saddhammaṁ sotukāmo hoti, no paraṁ saddhammassavane samādapeti; attanāva sutānaṁ dhammānaṁ dhāraṇajātiko hoti, no paraṁ dhammadhāraṇāya samādapeti; attanāva sutānaṁ dhammānaṁ atthūpaparikkhitā hoti, no paraṁ atthūpaparikkhāya samādapeti; attanāva atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, no paraṁ dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti.
“Yato kho, mahānāma, upāsako attanāva saddhāsampanno hoti, no paraṁ saddhāsampadāya samādapeti; *samādapeti → samādāpeti (?)
attanāva sīlasampanno hoti, no paraṁ sīlasampadāya samādapeti;
attanāva cāgasampanno hoti, no paraṁ cāgasampadāya samādapeti;
attanāva bhikkhūnaṁ dassanakāmo hoti, no paraṁ bhikkhūnaṁ dassane samādapeti;
attanāva saddhammaṁ sotukāmo hoti, no paraṁ saddhammassavane samādapeti;
attanāva sutānaṁ dhammānaṁ dhāraṇajātiko hoti, no paraṁ dhammadhāraṇāya samādapeti;
attanāva sutānaṁ dhammānaṁ atthūpaparikkhitā hoti, no paraṁ atthūpaparikkhāya samādapeti;
attanāva atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, no paraṁ dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti.
Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti.
“Yato kho, mahānāma, upāsako attanāva saddhāsampanno hoti, no paraṁ saddhāsampadāya samādapeti; *samādapeti → samādāpeti (?)attanāva sīlasampanno hoti, no paraṁ sīlasampadāya samādapeti; attanāva cāgasampanno hoti, no paraṁ cāgasampadāya samādapeti; attanāva bhikkhūnaṁ dassanakāmo hoti, no paraṁ bhikkhūnaṁ dassane samādapeti; attanāva saddhammaṁ sotukāmo hoti, no paraṁ saddhammassavane samādapeti; attanāva sutānaṁ dhammānaṁ dhāraṇajātiko hoti, no paraṁ dhammadhāraṇāya samādapeti; attanāva sutānaṁ dhammānaṁ atthūpaparikkhitā hoti, no paraṁ atthūpaparikkhāya samādapeti; attanāva atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, no paraṁ dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti.
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti?
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti?
“Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti?
“Yato kho, mahānāma, upāsako attanā ca saddhāsampanno hoti, parañca saddhāsampadāya samādapeti; attanā ca sīlasampanno hoti, parañca sīlasampadāya samādapeti; attanā ca cāgasampanno hoti, parañca cāgasampadāya samādapeti; attanā ca bhikkhūnaṁ dassanakāmo hoti, parañca bhikkhūnaṁ dassane samādapeti; attanā ca saddhammaṁ sotukāmo hoti, parañca saddhammassavane samādapeti; attanā ca sutānaṁ dhammānaṁ dhāraṇajātiko hoti, parañca dhammadhāraṇāya samādapeti; attanā ca sutānaṁ dhammānaṁ atthūpaparikkhitā hoti, parañca atthūpaparikkhāya samādapeti, attanā ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, parañca dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti.
“Yato kho, mahānāma, upāsako attanā ca saddhāsampanno hoti, parañca saddhāsampadāya samādapeti;
attanā ca sīlasampanno hoti, parañca sīlasampadāya samādapeti;
attanā ca cāgasampanno hoti, parañca cāgasampadāya samādapeti;
attanā ca bhikkhūnaṁ dassanakāmo hoti, parañca bhikkhūnaṁ dassane samādapeti;
attanā ca saddhammaṁ sotukāmo hoti, parañca saddhammassavane samādapeti;
attanā ca sutānaṁ dhammānaṁ dhāraṇajātiko hoti, parañca dhammadhāraṇāya samādapeti;
attanā ca sutānaṁ dhammānaṁ atthūpaparikkhitā hoti, parañca atthūpaparikkhāya samādapeti,
attanā ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, parañca dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti.
Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti.
“Yato kho, mahānāma, upāsako attanā ca saddhāsampanno hoti, parañca saddhāsampadāya samādapeti; attanā ca sīlasampanno hoti, parañca sīlasampadāya samādapeti; attanā ca cāgasampanno hoti, parañca cāgasampadāya samādapeti; attanā ca bhikkhūnaṁ dassanakāmo hoti, parañca bhikkhūnaṁ dassane samādapeti; attanā ca saddhammaṁ sotukāmo hoti, parañca saddhammassavane samādapeti; attanā ca sutānaṁ dhammānaṁ dhāraṇajātiko hoti, parañca dhammadhāraṇāya samādapeti; attanā ca sutānaṁ dhammānaṁ atthūpaparikkhitā hoti, parañca atthūpaparikkhāya samādapeti, attanā ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, parañca dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti.