“He aquí, monjes, surge en el mundo una sola persona para el bienestar de mucha gente, para la felicidad de mucha gente, para el bien, el bienestar y la felicidad de mucha gente, de los devas y seres humanos. Y, ¿quién, monjes, es esa persona? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado. Éste es aquella persona que surge en el mundo, una sola persona para el bienestar de mucha gente, para la felicidad de mucha gente, para el bien, el bienestar y la felicidad de mucha gente, de los devas y seres humanos.
[171–174] {171–174} “He aquí, monjes, la manifestación de una sola persona es muy rara en el mundo… (172)… una sola persona surge en el mundo que es extraordinaria… (173)… la muerte de una sola persona es lamentada por mucha gente… (174) He aquí, monjes, una sola persona surgió en el mundo que es única, sin par, sin contraparte, incomparable, inigualable, sin igual, inigualado, el principal entre los bípedos. Y, ¿quién, monjes, es esa persona? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado. Éste es aquella persona que surge en el mundo, una sola persona para el bienestar de mucha gente, para la felicidad de mucha gente, para el bien, el bienestar y la felicidad de mucha gente, de los devas y seres humanos. Éste es aquel que es una sola persona que surgió en el mundo y que es única, sin par, sin contraparte, incomparable, inigualable, sin igual, inigualado, el principal entre los bípedos.
[175–186] {175–186} “Monjes, la manifestación de una sola persona es la manifestación de la gran visión. (176)… manifestación de la gran luz. (177)… manifestación del gran resplandor. (178)… manifestación de las seis cosas insuperables. (179)… realización de los cuatro conocimientos analíticos. (180)… penetración de numerosos elementos. (181)… penetración de diversidad de elementos… (182)… la realización del fruto del verdadero conocimiento y liberación. (183)… la realización del fruto del que entra en la corriente. (184)… la realización del fruto del que una sola vez retorna. (185)… la realización del fruto del que no retorna. (186)… la realización del fruto del arahantado.
“Monjes, yo no veo otra persona particular alguna, la cual continúa con propiedad manteniendo en movimiento la insuperable rueda del Dhamma, puesta en movimiento por el Tathagata, que Sariputta. Sariputta, monjes, es el que continúa con propiedad manteniendo en movimiento la insuperable rueda del Dhamma, puesta en movimiento por el Tathagata”.
13. Ekapuggalavagga
13. Ekapuggalavagga
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ. Katamo ekapuggalo? Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho. Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ.
Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho.
Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ. Katamo ekapuggalo? Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho. Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, pātubhāvo dullabho lokasmiṁ. Katamassa ekapuggalassa? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa. Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa pātubhāvo dullabho lokasmin”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, pātubhāvo dullabho lokasmiṁ.
Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa.
Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa pātubhāvo dullabho lokasmin”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, pātubhāvo dullabho lokasmiṁ. Katamassa ekapuggalassa? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa. Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa pātubhāvo dullabho lokasmin”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati acchariyamanusso. Katamo ekapuggalo? Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho. Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati acchariyamanusso”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati acchariyamanusso.
Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho.
Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati acchariyamanusso”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati acchariyamanusso. Katamo ekapuggalo? Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho. Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati acchariyamanusso”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, kālakiriyā bahuno janassa anutappā hoti. *anutappā → ānutappā (si)Katamassa ekapuggalassa? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa. Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa kālakiriyā bahuno janassa anutappā hotī”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, kālakiriyā bahuno janassa anutappā hoti. *anutappā → ānutappā (si)
Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa.
Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa kālakiriyā bahuno janassa anutappā hotī”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, kālakiriyā bahuno janassa anutappā hoti. *anutappā → ānutappā (si)Katamassa ekapuggalassa? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa. Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa kālakiriyā bahuno janassa anutappā hotī”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati adutiyo asahāyo appaṭimo appaṭisamo appaṭibhāgo appaṭipuggalo asamo asamasamo dvipadānaṁ aggo. Katamo ekapuggalo? Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho. Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati adutiyo asahāyo appaṭimo appaṭisamo appaṭibhāgo appaṭipuggalo asamo asamasamo dvipadānaṁ aggo”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati adutiyo asahāyo appaṭimo appaṭisamo appaṭibhāgo appaṭipuggalo asamo asamasamo dvipadānaṁ aggo.
Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho.
Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati adutiyo asahāyo appaṭimo appaṭisamo appaṭibhāgo appaṭipuggalo asamo asamasamo dvipadānaṁ aggo”ti.
“Ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati adutiyo asahāyo appaṭimo appaṭisamo appaṭibhāgo appaṭipuggalo asamo asamasamo dvipadānaṁ aggo. Katamo ekapuggalo? Tathāgato arahaṁ sammāsambuddho. Ayaṁ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati adutiyo asahāyo appaṭimo appaṭisamo appaṭibhāgo appaṭipuggalo asamo asamasamo dvipadānaṁ aggo”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, pātubhāvā mahato cakkhussa pātubhāvo hoti, mahato ālokassa pātubhāvo hoti, mahato obhāsassa pātubhāvo hoti, channaṁ anuttariyānaṁ pātubhāvo hoti, catunnaṁ paṭisambhidānaṁ sacchikiriyā hoti, anekadhātupaṭivedho hoti, nānādhātupaṭivedho hoti, vijjāvimuttiphalasacchikiriyā hoti, sotāpattiphalasacchikiriyā hoti, sakadāgāmiphalasacchikiriyā hoti, anāgāmiphalasacchikiriyā hoti, arahattaphalasacchikiriyā hoti. Katamassa ekapuggalassa? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa. Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa pātubhāvā mahato cakkhussa pātubhāvo hoti, mahato ālokassa pātubhāvo hoti, mahato obhāsassa pātubhāvo hoti, channaṁ anuttariyānaṁ pātubhāvo hoti, catunnaṁ paṭisambhidānaṁ sacchikiriyā hoti, anekadhātupaṭivedho hoti, nānādhātupaṭivedho hoti, vijjāvimuttiphalasacchikiriyā hoti, sotāpattiphalasacchikiriyā hoti, sakadāgāmiphalasacchikiriyā hoti, anāgāmiphalasacchikiriyā hoti, arahattaphalasacchikiriyā hotī”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, pātubhāvā mahato cakkhussa pātubhāvo hoti, mahato ālokassa pātubhāvo hoti, mahato obhāsassa pātubhāvo hoti, channaṁ anuttariyānaṁ pātubhāvo hoti, catunnaṁ paṭisambhidānaṁ sacchikiriyā hoti, anekadhātupaṭivedho hoti, nānādhātupaṭivedho hoti, vijjāvimuttiphalasacchikiriyā hoti, sotāpattiphalasacchikiriyā hoti, sakadāgāmiphalasacchikiriyā hoti, anāgāmiphalasacchikiriyā hoti, arahattaphalasacchikiriyā hoti.
Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa.
Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa pātubhāvā mahato cakkhussa pātubhāvo hoti, mahato ālokassa pātubhāvo hoti, mahato obhāsassa pātubhāvo hoti, channaṁ anuttariyānaṁ pātubhāvo hoti, catunnaṁ paṭisambhidānaṁ sacchikiriyā hoti, anekadhātupaṭivedho hoti, nānādhātupaṭivedho hoti, vijjāvimuttiphalasacchikiriyā hoti, sotāpattiphalasacchikiriyā hoti, sakadāgāmiphalasacchikiriyā hoti, anāgāmiphalasacchikiriyā hoti, arahattaphalasacchikiriyā hotī”ti.
“Ekapuggalassa, bhikkhave, pātubhāvā mahato cakkhussa pātubhāvo hoti, mahato ālokassa pātubhāvo hoti, mahato obhāsassa pātubhāvo hoti, channaṁ anuttariyānaṁ pātubhāvo hoti, catunnaṁ paṭisambhidānaṁ sacchikiriyā hoti, anekadhātupaṭivedho hoti, nānādhātupaṭivedho hoti, vijjāvimuttiphalasacchikiriyā hoti, sotāpattiphalasacchikiriyā hoti, sakadāgāmiphalasacchikiriyā hoti, anāgāmiphalasacchikiriyā hoti, arahattaphalasacchikiriyā hoti. Katamassa ekapuggalassa? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa. Imassa kho, bhikkhave, ekapuggalassa pātubhāvā mahato cakkhussa pātubhāvo hoti, mahato ālokassa pātubhāvo hoti, mahato obhāsassa pātubhāvo hoti, channaṁ anuttariyānaṁ pātubhāvo hoti, catunnaṁ paṭisambhidānaṁ sacchikiriyā hoti, anekadhātupaṭivedho hoti, nānādhātupaṭivedho hoti, vijjāvimuttiphalasacchikiriyā hoti, sotāpattiphalasacchikiriyā hoti, sakadāgāmiphalasacchikiriyā hoti, anāgāmiphalasacchikiriyā hoti, arahattaphalasacchikiriyā hotī”ti.
“Nāhaṁ, bhikkhave, aññaṁ ekapuggalampi samanupassāmi yo evaṁ tathāgatena anuttaraṁ dhammacakkaṁ pavattitaṁ sammadeva anuppavatteti yathayidaṁ, bhikkhave, sāriputto. Sāriputto, bhikkhave, tathāgatena anuttaraṁ dhammacakkaṁ pavattitaṁ sammadeva anuppavattetī”ti.
“Nāhaṁ, bhikkhave, aññaṁ ekapuggalampi samanupassāmi yo evaṁ tathāgatena anuttaraṁ dhammacakkaṁ pavattitaṁ sammadeva anuppavatteti yathayidaṁ, bhikkhave, sāriputto.
Sāriputto, bhikkhave, tathāgatena anuttaraṁ dhammacakkaṁ pavattitaṁ sammadeva anuppavattetī”ti.
“Nāhaṁ, bhikkhave, aññaṁ ekapuggalampi samanupassāmi yo evaṁ tathāgatena anuttaraṁ dhammacakkaṁ pavattitaṁ sammadeva anuppavatteti yathayidaṁ, bhikkhave, sāriputto. Sāriputto, bhikkhave, tathāgatena anuttaraṁ dhammacakkaṁ pavattitaṁ sammadeva anuppavattetī”ti.
Ekapuggalavaggo terasamo.
Ekapuggalavaggo terasamo.
Ekapuggalavaggo terasamo.