KARUNAPURA SUTTA PIṬAKA
KARUNAPURA Biblioteca de suttas

Colección de Suttas

Selecciona un sutta o una sección

La ficha activa reflejará aquí el sutta, sección o mapa seleccionado.

Diagnóstico
Esperando inicialización…
Preparando biblioteca…
Cargando árbol…
Mapa
Discursos Numerados
2. El capítulo sobre la cordialidad

Atención consciente en la muerte

Aṅguttara Nikāya
2. Sāraṇīyavagga
Paṭhamamaraṇassatisutta
Discursos Numerados
2. El capítulo sobre la cordialidad
Atención consciente en la muerte
Aṅguttara Nikāya
2. Sāraṇīyavagga
Paṭhamamaraṇassatisutta

Muchos de quienes practican la atención plena de la muerte no lo hacen con suficiente urgencia. La muerte puede llegarnos en cualquier momento.

Ruta suttaAN 6.19Sutta Piṭaka›Aṅguttara Nikāya›6. Chakkanipāta›1. Paṭhamapaṇṇāsaka›2. Sāraṇīyavagga›Paṭhamamaraṇassatisutta
← Suttas
Versiones de traducción
Vista:
Datos de publicación
SuttaCentral
https://suttacentral.net/an6.19/es/isidatta
Título de la publicación
Discursos Numerados
Traductor
Isidatta
Título raíz
Aṅguttaranikāya
Idioma de traducción
Español
Idioma raíz
Pali
Source
https://suttacentral.net/
Número de publicación
sc-es-an-isidatta

En una ocasión el Bienaventurado estaba en Nadika, en el Salón de Ladrillos, donde se dirigió a los monjes diciendo: “Monjes”.

“Sí, Venerable Señor”, respondieron los monjes y el Bienaventurado continuó:

“Monjes, la atención consciente puesta en la muerte, cuando es desarrollada y perfeccionada, es fructífera y beneficiosa. Culmina con la inmortalidad y la inmortalidad es su consumación. De modo que, debéis practicar la atención consciente puesta en la muerte”.

Cuando esto fue dicho, cierto monje se dirigió al Bienaventurado y dijo: “Venerable Señor, yo practico ya la atención consciente puesta en la muerte”.

“Y, ¿de qué manera practicas la atención consciente puesta en la muerte, monje?”

“Yo pienso: ‘Oh, si yo viviese un día y una noche, atendiendo las palabras del Bienaventurado, podría conseguir la realización de la gran meta.’ Así es cómo practico la atención consciente puesta en la muerte”.

Entonces, otro monje se dirigió al Bienaventurado y dijo: “Venerable Señor, yo también practico ya la atención consciente puesta en la muerte”.

“Y, ¿de qué manera practicas la atención consciente puesta en la muerte, monje?”

“Yo pienso: ‘Oh, si yo viviese un día, atendiendo las palabras del Bienaventurado, podría conseguir la realización de la gran meta.’ Así es cómo practico la atención consciente puesta en la muerte”.

Luego, otro monje se dirigió al Bienaventurado y dijo: “Venerable Señor, yo también practico ya la atención consciente puesta en la muerte”.

“Y, ¿de qué manera practicas la atención consciente puesta en la muerte?”

“Yo pienso: ‘Oh, si yo viviese por el intervalo que dura consumir una comida, atendiendo las palabras del Bienaventurado, podría conseguir la realización de la gran meta.’ Así es cómo practico la atención consciente puesta en la muerte”.

Después, otro monje se dirigió al Bienaventurado y dijo: “Venerable Señor, yo también practico ya la atención consciente puesta en la muerte”.

“Y, ¿de qué manera practicas la atención consciente puesta en la muerte?”

“Yo pienso: ‘Oh, si yo viviese por el intervalo que dura tragar y masticar cuatro bocados de comida, atendiendo las palabras del Bienaventurado, podría conseguir la realización de la gran meta.’ Así es cómo practico la atención consciente puesta en la muerte”.

Entonces, otro monje se dirigió al Bienaventurado y dijo: “Venerable Señor, yo también practico ya la atención consciente puesta en la muerte”.

“Y, ¿de qué manera practicas la atención consciente puesta en la muerte?”

“Yo pienso: ‘Oh, si yo viviese por el intervalo que dura tragar y masticar un sólo bocado de comida, atendiendo las palabras del Bienaventurado, podría conseguir la realización de la gran meta.’ Así es cómo practico la atención consciente puesta en la muerte”

Luego, otro monje se dirigió al Bienaventurado y dijo: “Venerable Señor, yo también practico ya la atención consciente puesta en la muerte”.

“Y, ¿de qué manera practicas la atención consciente puesta en la muerte?”

“Yo pienso: ‘Oh, si yo viviese por el intervalo que dura una inhalación del aire después de la exhalación o una exhalación después de la inhalación, atendiendo las palabras del Bienaventurado, podría conseguir la realización de la gran meta.’ Así es cómo practico la atención consciente puesta en la muerte”.

Cuando esto fue dicho, el Bienaventurado se dirigió a los monjes con estas palabras: “Cualquiera que practica la atención consciente puesta en la muerte pensando: ‘Oh, si yo viviese un día y una noche… Oh, si yo viviese un día… Oh, si yo viviese por el intervalo que dura consumir una comida… Oh, si yo viviese por el intervalo que dura tragar y masticar cuatro bocados de comida, podría conseguir la realización de la gran meta’—practica descuidadamente; el desarrollo de la atención consciente puesta en la muerte, sólo muy lentamente le servirá esto poner fin a las corrupciones mentales.

“Pero aquel que practica la atención consciente puesta en la muerte pensando: ‘Oh, si yo viviese por el intervalo que dura tragar y masticar un sólo bocado de comida… Oh, si yo viviese por el intervalo que dura una inhalación del aire después de la exhalación o una exhalación después de la inhalación, podría conseguir la realización de la gran meta’—practica atentamente y el desarrollo de la atención consciente puesta en la muerte le servirá plenamente para poner fin a las corrupciones mentales.

“Así que, monjes, debéis practicar de esta manera: ‘Vamos a morar en la atención. Vamos a desarrollar la atención consciente en la muerte plenamente, para poner fin a las corrupciones mentales.’ De esta forma debéis practicar”

Ekaṁ samayaṁ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. *nātike → nādike (bj, sya-all, km, pts1ed)Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “bhikkhavo”ti.

Ekaṁ samayaṁ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. *nātike → nādike (bj, sya-all, km, pts1ed)
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi:
“bhikkhavo”ti.

Ekaṁ samayaṁ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. *nātike → nādike (bj, sya-all, km, pts1ed)Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “bhikkhavo”ti.

“Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:

“Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ.
Bhagavā etadavoca:

“Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:

“maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā. Bhāvetha no tumhe, bhikkhave, maraṇassatin”ti?

“maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā.
Bhāvetha no tumhe, bhikkhave, maraṇassatin”ti?

“maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṁsā amatogadhā amatapariyosānā. Bhāvetha no tumhe, bhikkhave, maraṇassatin”ti?

Evaṁ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahaṁ kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Evaṁ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca:
“ahaṁ kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Evaṁ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahaṁ kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ rattindivaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
‘aho vatāhaṁ rattindivaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ rattindivaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca:
“ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ divasaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
‘aho vatāhaṁ divasaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ divasaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca:
“ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekapiṇḍapātaṁ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekapiṇḍapātaṁ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekapiṇḍapātaṁ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca:
“ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. *saṅkhāditvā → saṅkharitvā (mr)Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. *saṅkhāditvā → saṅkharitvā (mr)
Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. *saṅkhāditvā → saṅkharitvā (mr)Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca:
“ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekaṁ ālopaṁ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. *saṅkhāditvā → saṅkhāditva (pts1ed); saṁharitvā (mr)Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekaṁ ālopaṁ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. *saṅkhāditvā → saṅkhāditva (pts1ed); saṁharitvā (mr)
Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekaṁ ālopaṁ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. *saṅkhāditvā → saṅkhāditva (pts1ed); saṁharitvā (mr)Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca:
“ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṁ etadavoca: “ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Yathā kathaṁ pana tvaṁ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassatin”ti?

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ assasitvā vā passasāmi passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ assasitvā vā passasāmi passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

“Idha mayhaṁ, bhante, evaṁ hoti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ assasitvā vā passasāmi passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Evaṁ kho ahaṁ, bhante, bhāvemi maraṇassatin”ti.

Evaṁ vutte, bhagavā te bhikkhū etadavoca:

Evaṁ vutte, bhagavā te bhikkhū etadavoca:

Evaṁ vutte, bhagavā te bhikkhū etadavoca:

“yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *cāyaṁ → yvāyaṁ (pts1ed, mr)‘aho vatāhaṁ rattindivaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *cāyaṁ → yopāyaṁ (mr)‘aho vatāhaṁ divasaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekapiṇḍapātaṁ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Ime vuccanti, bhikkhave, bhikkhū pamattā viharanti dandhaṁ maraṇassatiṁ bhāventi āsavānaṁ khayāya.

“yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *cāyaṁ → yvāyaṁ (pts1ed, mr)
‘aho vatāhaṁ rattindivaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *cāyaṁ → yopāyaṁ (mr)
‘aho vatāhaṁ divasaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekapiṇḍapātaṁ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Ime vuccanti, bhikkhave, bhikkhū pamattā viharanti dandhaṁ maraṇassatiṁ bhāventi āsavānaṁ khayāya.

“yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *cāyaṁ → yvāyaṁ (pts1ed, mr)‘aho vatāhaṁ rattindivaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *cāyaṁ → yopāyaṁ (mr)‘aho vatāhaṁ divasaṁ jīveyyaṁ, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekapiṇḍapātaṁ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Ime vuccanti, bhikkhave, bhikkhū pamattā viharanti dandhaṁ maraṇassatiṁ bhāventi āsavānaṁ khayāya.

Yo ca khvāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *khvāyaṁ → yopāyaṁ (mr)‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekaṁ ālopaṁ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ assasitvā vā passasāmi passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Ime vuccanti, bhikkhave, bhikkhū appamattā viharanti tikkhaṁ maraṇassatiṁ bhāventi āsavānaṁ khayāya.

Yo ca khvāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *khvāyaṁ → yopāyaṁ (mr)
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekaṁ ālopaṁ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti:
‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ assasitvā vā passasāmi passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti.
Ime vuccanti, bhikkhave, bhikkhū appamattā viharanti tikkhaṁ maraṇassatiṁ bhāventi āsavānaṁ khayāya.

Yo ca khvāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: *khvāyaṁ → yopāyaṁ (mr)‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ ekaṁ ālopaṁ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Yo cāyaṁ, bhikkhave, bhikkhu evaṁ maraṇassatiṁ bhāveti: ‘aho vatāhaṁ tadantaraṁ jīveyyaṁ yadantaraṁ assasitvā vā passasāmi passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṁ manasi kareyyaṁ, bahu vata me kataṁ assā’ti. Ime vuccanti, bhikkhave, bhikkhū appamattā viharanti tikkhaṁ maraṇassatiṁ bhāventi āsavānaṁ khayāya.

Tasmātiha, bhikkhave, evaṁ sikkhitabbaṁ: ‘appamattā viharissāma, tikkhaṁ maraṇassatiṁ bhāvessāma āsavānaṁ khayāyā’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabban”ti.

Tasmātiha, bhikkhave, evaṁ sikkhitabbaṁ:
‘appamattā viharissāma, tikkhaṁ maraṇassatiṁ bhāvessāma āsavānaṁ khayāyā’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabban”ti.

Tasmātiha, bhikkhave, evaṁ sikkhitabbaṁ: ‘appamattā viharissāma, tikkhaṁ maraṇassatiṁ bhāvessāma āsavānaṁ khayāyā’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabban”ti.

Navamaṁ.

Navamaṁ.

Navamaṁ.

AnteriorUn vendedor de pescadoAN 6.18·MacchabandhasuttaAquellos cuyo modo de vida es matar animales no prosperan.SiguienteAtención plena de la muerte (2.ª)AN 6.20·DutiyamaraṇassatisuttaUn método para recordar la propia muerte que conduce a la urgencia, la diligencia y la alegría.

Texto original en pali: Mahāsaṅgīti Tipiṭaka Buddhavasse 2500.

Datos pali, segmentación, variantes y metadatos: importados desde SuttaCentral.

Traducción al español: Isidatta.

Gestionar consentimiento

🍪 En KarunaPura usamos cookies para ofrecerte una experiencia más consciente y respetuosa.

Funcionales Siempre activo
Estas cookies son esenciales para el funcionamiento básico de la web y no se pueden desactivar.
Permiten recordar tus ajustes y preferencias para que tu experiencia sea más fluida.
El almacenamiento o acceso técnico es necesario para la finalidad legítima de almacenar preferencias no solicitadas por el abonado o usuario.
Estadísticas
El almacenamiento o acceso técnico que es utilizado exclusivamente con fines estadísticos. Nos ayudan a entender cómo se usa el sitio de forma anónima, para seguir mejorando.
Marketing
Se utilizan para ofrecer contenido personalizado y relevante según tu comportamiento de navegación.
  • Administrar opciones
  • Gestionar los servicios
  • Gestionar {vendor_count} proveedores
  • Leer más sobre estos propósitos
Ver preferencias
  • {title}
  • {title}
  • {title}