Esto he escuchado. En una ocasión el Bienaventurado estaba morando en la arboleda de Jeta del parque de Anathapindika, cerca de Savatthi. Entonces, por la mañana temprano, el Bienaventurado se vistió, tomó su cuenco y hábito exterior, y entró a Savatthi en busca de la comida de las limosnas. Cuando hubo caminado por Savatthi en busca de las comidas de las limosnas, después de la comida retornó de su habitual ronda de la búsqueda de la comida de las limosnas y dijo al Venerable Ananda: “Ven Ananda, vayamos a la mansión de Migaramata en el Parque del Este, para pasar allí el resto del día”.
“Sí, Venerable Señor”, respondió el Venerable Ananda.
Acto seguido, el Bienaventurado junto con el Venerable Ananda fue a la mansión de Migaramata en el Parque del Este.
Estando allí, cuando se hizo de tarde, el Bienaventurado emergió de la reclusión y se dirigió al Venerable Ananda: “Ven Ananda, vayamos hacia la puerta del este, para tomar un baño”.
“Sí, Venerable Señor”, respondió el Venerable Ananda.
Acto seguido, el Bienaventurado junto con el Venerable Ananda fue a la puerta del este para tomar un baño. Habiéndose bañado en la puerta del este y habiendo salido de ahí, se puso de pie en un hábito para secarse. En esta ocasión, el elefante del rey Pasenadi de Kosala, de nombre Seta, estaba viniendo desde la puerta del este con el acompañamiento de instrumentos musicales y tambores. Cuando la gente lo vio, decía: “Bien parecido es el elefante del rey Pasenadi de Kosala. Hermoso es el elefante del rey Pasenadi de Kosala. Agraciado es el elefante del rey Pasenadi de Kosala. Enorme es el elefante del rey Pasenadi de Kosala. Él es un naga, es un verdadero naga”.
Cuando se dijo esto, el Venerable Udayi dijo al Bienaventurado: “Venerable Señor, ¿es solamente cuando la gente ve a un elefante que posee un cuerpo tan enorme que dice: ‘Él es un naga, es un verdadero naga’, o la gente lo dice también cuando ve [otras] cosas que poseen un cuerpo tan enorme?”.
“Udayi, cuando la gente ve a un elefante que posee un cuerpo tan enorme dice: ‘Él es un naga, es un verdadero naga’. Cuando la gente ve a un caballo que posee un cuerpo tan enorme dice: ‘Él es un naga, es un verdadero naga’. Cuando la gente ve a un toro que posee un cuerpo tan enorme dice: ‘Él es un naga, es un verdadero naga’. Cuando la gente ve a una serpiente que posee un cuerpo tan enorme dice: ‘Es un naga, es un verdadero naga’. Cuando la gente ve a un árbol que posee un cuerpo tan enorme dice: ‘Es un naga, es un verdadero naga’. Cuando la gente ve a un ser humano que posee un cuerpo tan enorme dice: ‘Él es un naga, es un verdadero naga’. Pero Udayi, en este mundo con sus devas, Mara y Brahma, en esta población con sus ascetas y brahmanes, con sus devas y seres humanos, yo llamo naga a alguien que se abstiene de hacer el mal con su cuerpo, habla y mente”.
“Esto es asombroso, Venerable Señor, es maravilloso lo bien que fue declarado esto por el Bienaventurado: ‘Pero Udayi, en este mundo con sus devas, Mara y Brahma, en esta población con sus ascetas y brahmanes, con sus devas y seres humanos, yo llamo naga a alguien que se abstiene de hacer el mal con su cuerpo, habla y mente’. Yo me regocijo, Venerable Señor, en lo bueno que ha sido declarado esto por el Bienaventurado con estos versos:
“El ser humano que es plenamente iluminado,
auto-domesticado y concentrado,
atravesando el sendero del Brahma,
encuentra deleite en la paz mental.
“Escuché por parte de un Arahant
que hasta los devas le rinden honores,
al igual que lo veneran los seres humanos,
a alguien que trascendió todo.
“Trascendió todas las corrupciones
y emergió de la jungla de las purificaciones;
deleitándose del renunciamiento de los placeres sensuales,
es como oro puro libre de los minerales.
“El es el naga que eclipsa todo,
como el Himalaya en medio de otras montañas,
entre todas las cosas llamadas naga,
él, el insuperable, es el único que verdaderamente lleva este nombre.
“Te bendeciré, naga,
realmente nunca haces el mal.
Suavidad e inocuidad
son los dos pies de naga.
“Austeridad y celibato,
son otros dos pies de naga.
Fe es su gran trompa,
y la ecuanimidad sus colmillos de marfil.
“Atención consciente es su pescuezo, su cabeza la sabiduría,
investigación y reflexión sobre los fenómenos.
El Dhamma es el calor que balancea su vientre,
y la reclusión es su cola.
“Este meditador, deleitándose en consolación,
está internamente bien concentrado.
Mientras camina, el naga está bien concentrado,
mientras está de pie, el naga está bien concentrado.
“Cuando se recuesta, el naga está bien concentrado,
mientras permanece sentado, el naga está bien concentrado.
En todas partes, el naga se restringe:
este es el logro de naga.
“Él come la comida irreprochable,
pero no come nada que conlleva consigo la culpa.
Cuando se gana comida o vestimenta,
evita acumularla.
“Habiendo cortado las corrupciones y ligaduras,
sean estas pequeñas o grandes,
en cualquier dirección que vaya,
va sin preocupación.
“La flor de loto
nace y crece en el agua,
aún así no se ensucia por el agua
sino que permanece fragante y deleitosa.
“Así también el Buda, nacido en el mundo,
permanece en el mundo,
pero no se ensucia con el mundo,
como la flor del loto [no se ensucia] por el agua.
“El gran fuego ilumina todo,
se asienta cuando consume el combustible,
y cuando todos los carbones se esparcen,
se dice que está extinguido.
“Este es símil, cuyo significado transmitió
y lo enseñó el sabio.
Grandes nagas conocerán al naga
y lo que fue enseñado por el naga.
“Apartado de la codicia, apartado del odio,
apartado de la falsa ilusión, sin corrupciones,
el naga, descartando su cuerpo,
irreprochable, es totalmente aplacado
y alcanza el Nibbana final”.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiyaṁ piṇḍāya pāvisi. Sāvatthiyaṁ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi: “āyāmānanda, yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkamissāma divāvihārāyā”ti.
Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiyaṁ piṇḍāya pāvisi.
Sāvatthiyaṁ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi:
“āyāmānanda, yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkamissāma divāvihārāyā”ti.
Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiyaṁ piṇḍāya pāvisi. Sāvatthiyaṁ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi: “āyāmānanda, yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkamissāma divāvihārāyā”ti.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi.
Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṁ yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkami. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhito āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi: “āyāmānanda, yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkamissāma gattāni parisiñcitun”ti.
Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṁ yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkami.
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhito āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi:
“āyāmānanda, yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkamissāma gattāni parisiñcitun”ti.
Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṁ yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkami. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhito āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi: “āyāmānanda, yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkamissāma gattāni parisiñcitun”ti.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṁ yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkami gattāni parisiñcituṁ. Pubbakoṭṭhake gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsi gattāni pubbāpayamāno.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi.
Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṁ yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkami gattāni parisiñcituṁ.
Pubbakoṭṭhake gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsi gattāni pubbāpayamāno.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṁ yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkami gattāni parisiñcituṁ. Pubbakoṭṭhake gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsi gattāni pubbāpayamāno.
Tena kho pana samayena rañño pasenadissa kosalassa seto nāma nāgo mahātūriyatāḷitavāditena pubbakoṭṭhakā paccuttarati. *mahātūriyatāḷitavāditena → mahāturiyatālita … (bj, sya-all, km, pts1ed)
Tena kho pana samayena rañño pasenadissa kosalassa seto nāma nāgo mahātūriyatāḷitavāditena pubbakoṭṭhakā paccuttarati. *mahātūriyatāḷitavāditena → mahāturiyatālita … (bj, sya-all, km, pts1ed)
Tena kho pana samayena rañño pasenadissa kosalassa seto nāma nāgo mahātūriyatāḷitavāditena pubbakoṭṭhakā paccuttarati. *mahātūriyatāḷitavāditena → mahāturiyatālita … (bj, sya-all, km, pts1ed)
Apissu taṁ jano disvā evamāha: “abhirūpo vata bho rañño nāgo; dassanīyo vata bho rañño nāgo; pāsādiko vata, bho, rañño nāgo, kāyupapanno vata bho rañño nāgo”ti.
Apissu taṁ jano disvā evamāha:
“abhirūpo vata bho rañño nāgo; dassanīyo vata bho rañño nāgo; pāsādiko vata, bho, rañño nāgo, kāyupapanno vata bho rañño nāgo”ti.
Apissu taṁ jano disvā evamāha: “abhirūpo vata bho rañño nāgo; dassanīyo vata bho rañño nāgo; pāsādiko vata, bho, rañño nāgo, kāyupapanno vata bho rañño nāgo”ti.
Evaṁ vutte, āyasmā udāyī bhagavantaṁ etadavoca: “hatthimeva nu kho, bhante, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: *mahantaṁ brahantaṁ → mahantaṁ bruhantaṁ (bj); mahattaṁ brahmattaṁ (mr)‘nāgo vata bho nāgo’ti, udāhu aññampi kañci mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata bho nāgo’”ti? *kañci → kiñci (mr)
Evaṁ vutte, āyasmā udāyī bhagavantaṁ etadavoca:
“hatthimeva nu kho, bhante, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: *mahantaṁ brahantaṁ → mahantaṁ bruhantaṁ (bj); mahattaṁ brahmattaṁ (mr)
‘nāgo vata bho nāgo’ti, udāhu aññampi kañci mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata bho nāgo’”ti? *kañci → kiñci (mr)
Evaṁ vutte, āyasmā udāyī bhagavantaṁ etadavoca: “hatthimeva nu kho, bhante, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: *mahantaṁ brahantaṁ → mahantaṁ bruhantaṁ (bj); mahattaṁ brahmattaṁ (mr)‘nāgo vata bho nāgo’ti, udāhu aññampi kañci mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata bho nāgo’”ti? *kañci → kiñci (mr)
“Hatthimpi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata bho nāgo’ti.
“Hatthimpi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha:
“Hatthimpi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata bho nāgo’ti.
Assampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
Assampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
Assampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
goṇampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
goṇampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
goṇampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
uragampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe… *uragampi → nāgampi (mr)
uragampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe… *uragampi → nāgampi (mr)
uragampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe… *uragampi → nāgampi (mr)
rukkhampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
rukkhampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
rukkhampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ …pe…
manussampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata, bho, nāgo’ti.
manussampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha:
‘nāgo vata, bho, nāgo’ti.
manussampi kho, udāyi, mahantaṁ brahantaṁ kāyupapannaṁ jano disvā evamāha: ‘nāgo vata, bho, nāgo’ti.
Api ca, udāyi, yo sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya āguṁ na karoti kāyena vācāya manasā, tamahaṁ ‘nāgo’ti brūmī”ti.
Api ca, udāyi, yo sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya āguṁ na karoti kāyena vācāya manasā, tamahaṁ ‘nāgo’ti brūmī”ti.
Api ca, udāyi, yo sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya āguṁ na karoti kāyena vācāya manasā, tamahaṁ ‘nāgo’ti brūmī”ti.
“Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante. Yāva subhāsitañcidaṁ, bhante, bhagavatā—api ca, udāyi, yo sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya āguṁ na karoti kāyena vācāya manasā, tamahaṁ ‘nāgo’ti brūmīti. Idañca panāhaṁ, bhante, bhagavatā subhāsitaṁ imāhi gāthāhi anumodāmi—
“Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante.
Yāva subhāsitañcidaṁ, bhante, bhagavatā—
api ca, udāyi, yo sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya āguṁ na karoti kāyena vācāya manasā, tamahaṁ ‘nāgo’ti brūmīti.
Idañca panāhaṁ, bhante, bhagavatā subhāsitaṁ imāhi gāthāhi anumodāmi—
“Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante. Yāva subhāsitañcidaṁ, bhante, bhagavatā—api ca, udāyi, yo sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya āguṁ na karoti kāyena vācāya manasā, tamahaṁ ‘nāgo’ti brūmīti. Idañca panāhaṁ, bhante, bhagavatā subhāsitaṁ imāhi gāthāhi anumodāmi—
Manussabhūtaṁ sambuddhaṁ, attadantaṁ samāhitaṁ; Iriyamānaṁ brahmapathe, cittassūpasame rataṁ.
Manussabhūtaṁ sambuddhaṁ,
Manussabhūtaṁ sambuddhaṁ, attadantaṁ samāhitaṁ; Iriyamānaṁ brahmapathe, cittassūpasame rataṁ.
Yaṁ manussā namassanti, sabbadhammāna pāraguṁ; Devāpi taṁ namassanti, *taṁ → naṁ (bj, pts1ed)iti me arahato sutaṁ.
Devāpi taṁ namassanti, *taṁ → naṁ (bj, pts1ed)
Yaṁ manussā namassanti, sabbadhammāna pāraguṁ; Devāpi taṁ namassanti, *taṁ → naṁ (bj, pts1ed)iti me arahato sutaṁ.
Sabbasaṁyojanātītaṁ, vanā nibbanamāgataṁ; *nibbanamāgataṁ → nibbāna … (sya-all, km, pts1ed)Kāmehi nekkhammarataṁ, *nekkhammarataṁ → nekkhamme rataṁ (si)muttaṁ selāva kañcanaṁ.
vanā nibbanamāgataṁ; *nibbanamāgataṁ → nibbāna … (sya-all, km, pts1ed)
Kāmehi nekkhammarataṁ, *nekkhammarataṁ → nekkhamme rataṁ (si)
Sabbasaṁyojanātītaṁ, vanā nibbanamāgataṁ; *nibbanamāgataṁ → nibbāna … (sya-all, km, pts1ed)Kāmehi nekkhammarataṁ, *nekkhammarataṁ → nekkhamme rataṁ (si)muttaṁ selāva kañcanaṁ.
Sabbe accarucī nāgo, himavāññe siluccaye; Sabbesaṁ nāganāmānaṁ, saccanāmo anuttaro.
Sabbe accarucī nāgo, himavāññe siluccaye; Sabbesaṁ nāganāmānaṁ, saccanāmo anuttaro.
Nāgaṁ vo kittayissāmi, *vo → te (mr)na hi āguṁ karoti so; Soraccaṁ avihiṁsā ca, pādā nāgassa te duve.
Nāgaṁ vo kittayissāmi, *vo → te (mr)
Nāgaṁ vo kittayissāmi, *vo → te (mr)na hi āguṁ karoti so; Soraccaṁ avihiṁsā ca, pādā nāgassa te duve.
Tapo ca brahmacariyaṁ, caraṇā nāgassa tyāpare; Saddhāhattho mahānāgo, upekkhāsetadantavā.
Tapo ca brahmacariyaṁ, caraṇā nāgassa tyāpare; Saddhāhattho mahānāgo, upekkhāsetadantavā.
Sati gīvā siro paññā, vīmaṁsā dhammacintanā; Dhammakucchisamātapo, viveko tassa vāladhi.
Sati gīvā siro paññā, vīmaṁsā dhammacintanā; Dhammakucchisamātapo, viveko tassa vāladhi.
So jhāyī assāsarato, ajjhattaṁ susamāhito; *ajjhattaṁ susamāhito → ajjhattūpasamāhito (sya-all); ajjhattupasamāhito (mr)Gacchaṁ samāhito nāgo, ṭhito nāgo samāhito.
ajjhattaṁ susamāhito; *ajjhattaṁ susamāhito → ajjhattūpasamāhito (sya-all); ajjhattupasamāhito (mr)
So jhāyī assāsarato, ajjhattaṁ susamāhito; *ajjhattaṁ susamāhito → ajjhattūpasamāhito (sya-all); ajjhattupasamāhito (mr)Gacchaṁ samāhito nāgo, ṭhito nāgo samāhito.
Seyyaṁ samāhito nāgo, nisinnopi samāhito; Sabbattha saṁvuto nāgo, esā nāgassa sampadā.
Seyyaṁ samāhito nāgo, nisinnopi samāhito; Sabbattha saṁvuto nāgo, esā nāgassa sampadā.
Bhuñjati anavajjāni, sāvajjāni na bhuñjati; Ghāsamacchādanaṁ laddhā, sannidhiṁ parivajjayaṁ.
Bhuñjati anavajjāni, sāvajjāni na bhuñjati; Ghāsamacchādanaṁ laddhā, sannidhiṁ parivajjayaṁ.
Saṁyojanaṁ aṇuṁ thūlaṁ, sabbaṁ chetvāna bandhanaṁ; Yena yeneva gacchati, anapekkhova gacchati.
sabbaṁ chetvāna bandhanaṁ;
Saṁyojanaṁ aṇuṁ thūlaṁ, sabbaṁ chetvāna bandhanaṁ; Yena yeneva gacchati, anapekkhova gacchati.
Yathāpi udake jātaṁ, puṇḍarīkaṁ pavaḍḍhati; Nupalippati toyena, *Nupalippati → na upalippati (bj, cck, km, pts1ed); na upalimpati (sya1ed, sya2ed); nupalimpati (mr)sucigandhaṁ manoramaṁ.
Nupalippati toyena, *Nupalippati → na upalippati (bj, cck, km, pts1ed); na upalimpati (sya1ed, sya2ed); nupalimpati (mr)
Yathāpi udake jātaṁ, puṇḍarīkaṁ pavaḍḍhati; Nupalippati toyena, *Nupalippati → na upalippati (bj, cck, km, pts1ed); na upalimpati (sya1ed, sya2ed); nupalimpati (mr)sucigandhaṁ manoramaṁ.
Tatheva loke sujāto, buddho loke viharati; Nupalippati lokena, toyena padumaṁ yathā.
Tatheva loke sujāto, buddho loke viharati; Nupalippati lokena, toyena padumaṁ yathā.
Mahāginīva jalito, *Mahāginīva jalito → mahāggini pajjalito (bj, sya-all, km); mahāgini pajjalito (pts1ed)anāhārūpasammati; Saṅkhāresūpasantesu, *Saṅkhāresūpasantesu → aṅgāresu ca santesu (mr)nibbutoti pavuccati.
Mahāginīva jalito, *Mahāginīva jalito → mahāggini pajjalito (bj, sya-all, km); mahāgini pajjalito (pts1ed)
Saṅkhāresūpasantesu, *Saṅkhāresūpasantesu → aṅgāresu ca santesu (mr)
Mahāginīva jalito, *Mahāginīva jalito → mahāggini pajjalito (bj, sya-all, km); mahāgini pajjalito (pts1ed)anāhārūpasammati; Saṅkhāresūpasantesu, *Saṅkhāresūpasantesu → aṅgāresu ca santesu (mr)nibbutoti pavuccati.
Atthassāyaṁ viññāpanī, upamā viññūhi desitā; Viññassanti mahānāgā, *Viññassanti → viññāyanti (sya-all); viññissanti (pts1ed, mr)nāgaṁ nāgena desitaṁ.
Viññassanti mahānāgā, *Viññassanti → viññāyanti (sya-all); viññissanti (pts1ed, mr)
Atthassāyaṁ viññāpanī, upamā viññūhi desitā; Viññassanti mahānāgā, *Viññassanti → viññāyanti (sya-all); viññissanti (pts1ed, mr)nāgaṁ nāgena desitaṁ.
Vītarāgo vītadoso, Vītamoho anāsavo; Sarīraṁ vijahaṁ nāgo, Parinibbissati anāsavo”ti. *Parinibbissati → parinibbāti (pts1ed, mr)
Parinibbissati anāsavo”ti. *Parinibbissati → parinibbāti (pts1ed, mr)
Vītarāgo vītadoso, Vītamoho anāsavo; Sarīraṁ vijahaṁ nāgo, Parinibbissati anāsavo”ti. *Parinibbissati → parinibbāti (pts1ed, mr)