Entonces, un cierto brahmán se acercó al Bienaventurado e intercambió con él cordiales saludos. Cuando concluyeron sus saludos y amables palabras de bienvenida, se sentó a un lado y dijo al Bienaventurado:
“Venerable Señor, se ha dicho: ‘El Dhamma directamente visible, el Dhamma directamente visible’. ¿De qué manera, Venerable Señor, el Dhamma es directamente visible, inmediato, que invita a uno a venir y ver, aplicable y experimentable directamente por el sabio?”.
“Entonces bien, brahmán, yo, a su vez, también te preguntaré sobre esto. Responde como mejor te parezca. ¿Qué opinas brahmán? Cuando hay codicia dentro de ti, ¿sabes esto: ‘Hay codicia dentro de mí’?, y cuando no hay codicia dentro de ti, ¿sabes esto: ‘No hay codicia dentro de mí’?”.
“Sí, Venerable Señor”.
“Brahmán, desde que sabes: ‘Hay codicia dentro de mí’, cuando hay codicia dentro de ti y sabes: ‘No hay codicia dentro de mí’, cuando no hay codicia dentro de ti, de esta manera también el Dhamma es directamente visible, inmediato, que invita a uno a venir y ver, aplicable y experimentable directamente por el sabio.
¿Qué opinas brahmán? Cuando hay odio dentro de ti… falsa ilusión dentro de ti… una falta corporal dentro de ti… una falta verbal dentro de ti… una falta mental dentro de ti, ¿sabes esto: ‘Hay una falta mental dentro de mí’?, y cuando no hay una falta mental dentro de ti, ¿sabes esto: ‘No hay una falta mental dentro de mí’?”.
“Sí, Venerable Señor”.
“Brahmán, desde que sabes: ‘Hay una falta mental dentro de mí’, cuando hay una falta mental dentro de ti y sabes: ‘No hay una falta mental dentro de mí’, cuando no hay una falta mental dentro de ti, de esta manera también el Dhamma es directamente visible, inmediato, que invita a uno a venir y ver, aplicable y experimentable directamente por el sabio”.
“¡Excelente, maestro Gotama! ¡Excelente, maestro Gotama!…” termina como el sutta anterior.
Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṁ sammodi. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṁ etadavoca:
Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṁ sammodi.
Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṁ etadavoca:
Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṁ sammodi. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṁ etadavoca:
“‘sandiṭṭhiko dhammo, sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhī”ti?
“‘sandiṭṭhiko dhammo, sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati.
Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhī”ti?
“‘sandiṭṭhiko dhammo, sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhī”ti?
“Tena hi, brāhmaṇa, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya tathā naṁ byākareyyāsi. Taṁ kiṁ maññasi, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsī”ti?
“Tena hi, brāhmaṇa, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya tathā naṁ byākareyyāsi.
Taṁ kiṁ maññasi, brāhmaṇa,
santaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsī”ti?
“Tena hi, brāhmaṇa, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya tathā naṁ byākareyyāsi. Taṁ kiṁ maññasi, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsī”ti?
“Evaṁ, bho”.
“Evaṁ, bho”.
“Yaṁ kho tvaṁ, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi—evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….
“Yaṁ kho tvaṁ, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi—
evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….
“Yaṁ kho tvaṁ, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ rāgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ rāgo’ti pajānāsi—evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….
Taṁ kiṁ maññasi, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ dosaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ mohaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ kāyasandosaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ vacīsandosaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsī”ti?
Taṁ kiṁ maññasi, brāhmaṇa,
santaṁ vā ajjhattaṁ dosaṁ …pe…
santaṁ vā ajjhattaṁ mohaṁ …pe…
santaṁ vā ajjhattaṁ kāyasandosaṁ …pe…
santaṁ vā ajjhattaṁ vacīsandosaṁ …pe…
santaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsī”ti?
Taṁ kiṁ maññasi, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ dosaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ mohaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ kāyasandosaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ vacīsandosaṁ …pe… santaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsī”ti?
“Evaṁ, bho”.
“Evaṁ, bho”.
“Yaṁ kho tvaṁ, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi—evaṁ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhī”ti.
“Yaṁ kho tvaṁ, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi—
evaṁ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhī”ti.
“Yaṁ kho tvaṁ, brāhmaṇa, santaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi, asantaṁ vā ajjhattaṁ manosandosaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ manosandoso’ti pajānāsi—evaṁ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhī”ti.
“Abhikkantaṁ, bho gotama, abhikkantaṁ, bho gotama …pe… upāsakaṁ maṁ bhavaṁ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti.
“Abhikkantaṁ, bho gotama, abhikkantaṁ, bho gotama …pe…
upāsakaṁ maṁ bhavaṁ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti.
“Abhikkantaṁ, bho gotama, abhikkantaṁ, bho gotama …pe… upāsakaṁ maṁ bhavaṁ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti.