Esto he escuchado:
En una ocasión el Bienaventurado estaba morando en el monte Pico del Buitre, cerca de Rajagaha. Entonces, cuando la noche había avanzado, dos deidades de asombrosa belleza, iluminando todo el Pico del Buitre, se acercaron al Bienaventurado, le rindieron homenaje y se pararon a un lado. Acto seguido, una de las deidades dijo al Bienaventurado: “Venerable Señor, estos monjes están liberados”.
La otra dijo: “Venerable Señor, estos monjes están bien liberados, sin residuos remanentes”.
Esto es lo que dijeron aquellas deidades y el Maestro lo aprobó. Entonces [pensando]: “El Maestro lo aprobó”, rindieron homenaje al Bienaventurado, rodearon al Bienaventurado cuidando que permaneciera siempre a su lado derecho y desaparecieron de ahí.
Entonces, pasada la noche, el Bienaventurado se dirigió a los monjes: “La noche pasada, monjes, cuando la noche había avanzado, dos deidades de asombrosa belleza, iluminando todo el Pico del Buitre, se acercaron a mí, me rindieron homenaje y se pararon a un lado. Acto seguido, una de las deidades me dijo: ‘Venerable Señor, estos monjes están liberados’. La otra dijo: ‘Venerable Señor, estos monjes están bien liberados, sin residuos remanentes’. Esto es lo que dijeron aquellas deidades y yo lo aprobé. Entonces [pensando]: ‘El Maestro lo aprobó’, me rindieron homenaje, me rodearon, cuidando que permaneciera siempre a su lado derecho y desaparecieron de ahí”.
En esta ocasión el Venerable Mahamoggallana estaba sentado no lejos del Bienaventurado. Entonces, esto se le ocurrió al Venerable Mahamoggallana: “¿Cuáles son los devas que conocen a uno con residuos remanentes como ‘alguien con residuos remanentes’ y a uno que no tiene residuos remanentes como ‘alguien sin residuos remanentes’?”.
Ahora bien, en aquel tiempo aquel monje de nombre Tissa, recientemente fallecido, había renacido en cierto mundo de Brahma. Allí también se lo conocía como “el Brahma Tissa, poderoso y majestuoso”. Entonces, así como un hombre fuerte extiende su brazo recogido o recoge su brazo extendido, el Venerable Mahamoggallana desapareció de la montaña Pico del Buitre y reapareció en aquel mundo de Brahma. Habiendo visualizado al Venerable Mahamoggallana llegando de cierta distancia, el Brahma Tissa le dijo:
“¡Ven, respetado Moggallana! ¡Seas bienvenido, respetado Moggallana! Hace mucho tiempo ya desde que tuviste la oportunidad de venir aquí la última vez. Toma asiento, respetado Moggallana. Este asiento que ha sido preparado”. Y el Venerable Mahamoggallana se sentó en el asiento preparado. Entonces el Brahma Tissa rindió homenaje al Venerable Mahamoggallana y se sentó a un lado. Acto seguido el Venerable Mahamoggallana le dijo:
“¿Cuáles son los devas que conocen a uno con residuos remanentes como ‘alguien con residuos remanentes’ y a uno que no tiene residuos remanentes como ‘alguien sin residuos remanentes’?”.
“Los devas de la compañía del Brahma tienen este conocimiento, respetado Moggallana”.
“¿Todos los devas de la compañía del Brahma tienen este conocimiento, Tissa?”.
“No todos, respetado Moggallana. Aquellos devas de la compañía del Brahma que están contentos con el espacio vital del Brahma, con la belleza del Brahma, con la felicidad del Brahma, con la gloria del Brahma, con la autoridad del Brahma y que no entendieron, tal como realmente es, el escape superior a este, no tienen este conocimiento.
“Pero aquellos devas de la compañía del Brahma que no están contentos con el espacio vital del Brahma, con la belleza del Brahma, con la felicidad del Brahma, con la gloria del Brahma, con la autoridad del Brahma y que entendieron, tal como realmente es, el escape superior a este, conocen a uno con residuos remanentes como ‘alguien con residuos remanentes’ y a uno que no tiene residuos remanentes como ‘alguien sin residuos remanentes’.
“He aquí, respetado Moggallana, cuando el monje es liberado en ambos respectos, aquellos devas lo conocen así: ‘Este venerable señor está liberado en ambos respectos. Mientras su cuerpo permanece, los devas y los seres humanos lo van a ver, pero con el quiebre de su cuerpo, ni devas ni seres humanos lo verán más’. Es de esa manera que aquellos devas conocen a uno con residuos remanentes como ‘alguien con residuos remanentes’ y a uno que no tiene residuos remanentes como ‘alguien sin residuos remanentes’.
“Entonces, cuando el monje es liberado a través de la sabiduría, aquellos devas lo conocen así: ‘Este venerable señor está liberado a través de la sabiduría. Mientras su cuerpo permanece, los devas y los seres humanos lo van a ver, pero con el quiebre de su cuerpo, ni devas ni seres humanos lo verán más’. Es de esa manera, también, que aquellos devas conocen a uno con residuos remanentes…
“Entonces, cuando el monje es un testigo corporal liberado a través de la sabiduría, aquellos devas lo conocen así: ‘Este venerable señor es el testigo corporal. Si este venerable señor recurre a los alojamientos agradables, busca el soporte en buenos amigos y armoniza sus facultades espirituales, tal vez descubra por sí mismo, con el conocimiento directo, en esta presente vida aquella insuperable consumación de la vida espiritual, en búsqueda de la cual, el miembro de clan correctamente renuncia a la vida hogareña y asume el estilo de vida sin hogar y, sometiéndose a ella, permanece allí’. Es de esa manera, también, que aquellos devas conocen a uno con residuos remanentes…
“Entonces, cuando el monje es alguien que alcanzó la visión… alguien liberado por la fe… alguien seguidor del Dhamma, aquellos devas lo conocen así: ‘Este venerable señor es alguien seguidor del Dhamma. Si este venerable señor recurre a los alojamientos agradables, busca el soporte en buenos amigos y armoniza sus facultades espirituales, tal vez descubra por sí mismo, con el conocimiento directo, en esta presente vida aquella insuperable consumación de la vida espiritual, en búsqueda de la cual, el miembro de clan correctamente renuncia a la vida hogareña y asume el estilo de vida sin hogar y, sometiéndose a ella, permanece allí’. Es de esa manera, también, que aquellos devas conocen a uno con residuos remanentes como ‘alguien con residuos remanentes’ y a uno que no tiene residuos remanentes como ‘alguien sin residuos remanentes’”.
Entonces, habiéndose deleitado y regocijado en las palabras del Brahma Tissa, así como un hombre fuerte extiende su brazo recogido o recoge su brazo extendido, el Venerable Mahamoggallana desapareció de aquel mundo de Brahma y reapareció en la montaña Pico del Buitre. Se acercó al Bienaventurado, le rindió homenaje, se sentó a un lado y relató al Bienaventurado el contenido entero de la conversación que tuvo con el Brahma Tissa.
[El Bienaventurado dijo:] “Pero, Moggallana, ¿no te enseñó el Brahma Tissa acerca de la séptima persona, de uno que mora en lo de sin-signo?”.
“¡Este es el tiempo para eso, Venerable Señor! ¡Este es el tiempo para eso, oh Sublime! El Bienaventurado debería enseñar sobre la séptima persona, de uno que mora en lo de sin-signo. Habiendo escuchado esto de parte del Bienaventurado, los monjes lo retendrán en su mente”.
“Entonces escucha, Moggallana, y presta atención que voy a hablar”.
“Sí, Venerable Señor”, respondió el Venerable Mahamoggallana y el Bienaventurado continuó:
“He aquí, Moggallana, a través de la no-atención a cualquier signo, el monje entra y permanece en la concentración mental sin-signo. Aquellos devas lo conocen así: ‘Este venerable señor, a través de la no-atención a cualquier signo, entra y permanece en la concentración mental sin-signo. Si este venerable señor recurre a los alojamientos agradables, busca el soporte en buenos amigos y armoniza sus facultades espirituales, tal vez descubra por sí mismo, con el conocimiento directo, en esta presente vida aquella insuperable consumación de la vida espiritual, en búsqueda de la cual, el miembro de clan correctamente renuncia a la vida hogareña y asume el estilo de vida sin hogar y, sometiéndose a ella, permanece allí’. Es de esa manera, también, que aquellos devas conocen a uno con residuos remanentes como ‘alguien con residuos remanentes’ y a uno que no tiene residuos remanentes como ‘alguien sin residuos remanentes’”.
Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate.
ekaṁ samayaṁ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate.
Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate.
Atha kho dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ gijjhakūṭaṁ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho ekā devatā bhagavantaṁ etadavoca: “etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā”ti.
Atha kho dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ gijjhakūṭaṁ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho ekā devatā bhagavantaṁ etadavoca:
“etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā”ti.
Atha kho dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ gijjhakūṭaṁ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho ekā devatā bhagavantaṁ etadavoca: “etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā”ti.
Aparā devatā bhagavantaṁ etadavoca: “etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā”ti.
Aparā devatā bhagavantaṁ etadavoca:
“etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā”ti.
Aparā devatā bhagavantaṁ etadavoca: “etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā”ti.
Idamavocuṁ tā devatā. Samanuñño satthā ahosi. Atha kho tā devatā “samanuñño satthā”ti bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsu.
Atha kho tā devatā “samanuñño satthā”ti bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsu.
Idamavocuṁ tā devatā. Samanuñño satthā ahosi. Atha kho tā devatā “samanuñño satthā”ti bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsu.
Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi: “imaṁ, bhikkhave, rattiṁ dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ gijjhakūṭaṁ obhāsetvā yenāhaṁ tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā maṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho, bhikkhave, ekā devatā maṁ etadavoca: ‘etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā’ti. Aparā devatā maṁ etadavoca: ‘etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā’ti. Idamavocuṁ, bhikkhave, tā devatā. Idaṁ vatvā maṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsū”ti.
Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi:
“imaṁ, bhikkhave, rattiṁ dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ gijjhakūṭaṁ obhāsetvā yenāhaṁ tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā maṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho, bhikkhave, ekā devatā maṁ etadavoca:
‘etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā’ti.
Aparā devatā maṁ etadavoca:
‘etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā’ti.
Idamavocuṁ, bhikkhave, tā devatā.
Idaṁ vatvā maṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsū”ti.
Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi: “imaṁ, bhikkhave, rattiṁ dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ gijjhakūṭaṁ obhāsetvā yenāhaṁ tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā maṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho, bhikkhave, ekā devatā maṁ etadavoca: ‘etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā’ti. Aparā devatā maṁ etadavoca: ‘etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā’ti. Idamavocuṁ, bhikkhave, tā devatā. Idaṁ vatvā maṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsū”ti.
Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno bhagavato avidūre nisinno hoti. Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi: “katamesānaṁ kho devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno bhagavato avidūre nisinno hoti.
Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi:
“katamesānaṁ kho devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno bhagavato avidūre nisinno hoti. Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi: “katamesānaṁ kho devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
Tena kho pana samayena tisso nāma bhikkhu adhunākālaṅkato aññataraṁ brahmalokaṁ upapanno hoti. Tatrāpi naṁ evaṁ jānanti: “tisso brahmā mahiddhiko mahānubhāvo”ti.
Tena kho pana samayena tisso nāma bhikkhu adhunākālaṅkato aññataraṁ brahmalokaṁ upapanno hoti.
Tatrāpi naṁ evaṁ jānanti:
“tisso brahmā mahiddhiko mahānubhāvo”ti.
Tena kho pana samayena tisso nāma bhikkhu adhunākālaṅkato aññataraṁ brahmalokaṁ upapanno hoti. Tatrāpi naṁ evaṁ jānanti: “tisso brahmā mahiddhiko mahānubhāvo”ti.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evamevaṁ—gijjhakūṭe pabbate antarahito tasmiṁ brahmaloke pāturahosi.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evamevaṁ—gijjhakūṭe pabbate antarahito tasmiṁ brahmaloke pāturahosi.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evamevaṁ—gijjhakūṭe pabbate antarahito tasmiṁ brahmaloke pāturahosi.
Addasā kho tisso brahmā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ dūratova āgacchantaṁ. Disvā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ etadavoca: “ehi kho, mārisa moggallāna; svāgataṁ, mārisa moggallāna. Cirassaṁ kho, mārisa moggallāna, imaṁ pariyāyamakāsi, yadidaṁ idhāgamanāya. Nisīda, mārisa moggallāna, idamāsanaṁ paññattan”ti.
Addasā kho tisso brahmā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ dūratova āgacchantaṁ.
Disvā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ etadavoca:
“ehi kho, mārisa moggallāna;
svāgataṁ, mārisa moggallāna.
Cirassaṁ kho, mārisa moggallāna, imaṁ pariyāyamakāsi, yadidaṁ idhāgamanāya.
Nisīda, mārisa moggallāna, idamāsanaṁ paññattan”ti.
Addasā kho tisso brahmā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ dūratova āgacchantaṁ. Disvā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ etadavoca: “ehi kho, mārisa moggallāna; svāgataṁ, mārisa moggallāna. Cirassaṁ kho, mārisa moggallāna, imaṁ pariyāyamakāsi, yadidaṁ idhāgamanāya. Nisīda, mārisa moggallāna, idamāsanaṁ paññattan”ti.
Nisīdi kho āyasmā mahāmoggallāno paññatte āsane. Tissopi kho brahmā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Nisīdi kho āyasmā mahāmoggallāno paññatte āsane.
Tissopi kho brahmā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Nisīdi kho āyasmā mahāmoggallāno paññatte āsane. Tissopi kho brahmā āyasmantaṁ mahāmoggallānaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho tissaṁ brahmānaṁ āyasmā mahāmoggallāno etadavoca: “katamesānaṁ kho, tissa, devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho tissaṁ brahmānaṁ āyasmā mahāmoggallāno etadavoca:
“katamesānaṁ kho, tissa, devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho tissaṁ brahmānaṁ āyasmā mahāmoggallāno etadavoca: “katamesānaṁ kho, tissa, devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
“Brahmakāyikānaṁ kho, mārisa moggallāna, devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
“Brahmakāyikānaṁ kho, mārisa moggallāna, devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
“Brahmakāyikānaṁ kho, mārisa moggallāna, devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
“Sabbesaññeva kho, tissa, brahmakāyikānaṁ devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
“Sabbesaññeva kho, tissa, brahmakāyikānaṁ devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
“Sabbesaññeva kho, tissa, brahmakāyikānaṁ devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti?
“Na kho, mārisa moggallāna, sabbesaṁ brahmakāyikānaṁ devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
“Na kho, mārisa moggallāna, sabbesaṁ brahmakāyikānaṁ devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
“Na kho, mārisa moggallāna, sabbesaṁ brahmakāyikānaṁ devānaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Ye kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā santuṭṭhā brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena santuṭṭhā, te uttari nissaraṇaṁ yathābhūtaṁ nappajānanti. Tesaṁ na evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti. Ye ca kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā asantuṭṭhā, brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena asantuṭṭhā, te ca uttari nissaraṇaṁ yathābhūtaṁ pajānanti. Tesaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Ye kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā santuṭṭhā brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena santuṭṭhā, te uttari nissaraṇaṁ yathābhūtaṁ nappajānanti.
Tesaṁ na evaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Ye ca kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā asantuṭṭhā, brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena asantuṭṭhā, te ca uttari nissaraṇaṁ yathābhūtaṁ pajānanti.
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Ye kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā santuṭṭhā brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena santuṭṭhā, te uttari nissaraṇaṁ yathābhūtaṁ nappajānanti. Tesaṁ na evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti. Ye ca kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā asantuṭṭhā, brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena asantuṭṭhā, te ca uttari nissaraṇaṁ yathābhūtaṁ pajānanti. Tesaṁ evaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha, mārisa moggallāna, bhikkhu ubhatobhāgavimutto hoti. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā ubhatobhāgavimutto. Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṁ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā na naṁ dakkhanti devamanussā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha, mārisa moggallāna, bhikkhu ubhatobhāgavimutto hoti.
Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti:
‘ayaṁ kho āyasmā ubhatobhāgavimutto.
Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṁ dakkhanti devamanussā.
Kāyassa bhedā na naṁ dakkhanti devamanussā’ti.
Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha, mārisa moggallāna, bhikkhu ubhatobhāgavimutto hoti. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā ubhatobhāgavimutto. Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṁ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā na naṁ dakkhanti devamanussā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu paññāvimutto hoti. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā paññāvimutto. Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṁ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā na naṁ dakkhanti devamanussā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu paññāvimutto hoti.
Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti:
‘ayaṁ kho āyasmā paññāvimutto.
Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṁ dakkhanti devamanussā.
Kāyassa bhedā na naṁ dakkhanti devamanussā’ti.
Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu paññāvimutto hoti. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā paññāvimutto. Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṁ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā na naṁ dakkhanti devamanussā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu kāyasakkhī hoti. Tamenaṁ devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā kāyasakkhī. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu kāyasakkhī hoti.
Tamenaṁ devā evaṁ jānanti:
‘ayaṁ kho āyasmā kāyasakkhī.
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti.
Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu kāyasakkhī hoti. Tamenaṁ devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā kāyasakkhī. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu diṭṭhippatto hoti …pe… saddhāvimutto hoti …pe… dhammānusārī hoti. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā dhammānusārī. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu diṭṭhippatto hoti …pe…
Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti:
‘ayaṁ kho āyasmā dhammānusārī.
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti.
Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu diṭṭhippatto hoti …pe… saddhāvimutto hoti …pe… dhammānusārī hoti. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā dhammānusārī. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno tissassa brahmuno bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evamevaṁ—brahmaloke antarahito gijjhakūṭe pabbate pāturahosi. Atha kho āyasmā mahāmoggallāno yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā mahāmoggallāno yāvatako ahosi tissena brahmunā saddhiṁ kathāsallāpo taṁ sabbaṁ bhagavato ārocesi.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno tissassa brahmuno bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evamevaṁ—brahmaloke antarahito gijjhakūṭe pabbate pāturahosi.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā mahāmoggallāno yāvatako ahosi tissena brahmunā saddhiṁ kathāsallāpo taṁ sabbaṁ bhagavato ārocesi.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno tissassa brahmuno bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evamevaṁ—brahmaloke antarahito gijjhakūṭe pabbate pāturahosi. Atha kho āyasmā mahāmoggallāno yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā mahāmoggallāno yāvatako ahosi tissena brahmunā saddhiṁ kathāsallāpo taṁ sabbaṁ bhagavato ārocesi.
“Na hi pana te, moggallāna, tisso brahmā sattamaṁ animittavihāriṁ puggalaṁ deseti”.
“Na hi pana te, moggallāna, tisso brahmā sattamaṁ animittavihāriṁ puggalaṁ deseti”.
“Na hi pana te, moggallāna, tisso brahmā sattamaṁ animittavihāriṁ puggalaṁ deseti”.
“Etassa, bhagavā, kālo, etassa, sugata, kālo. Yaṁ bhagavā sattamaṁ animittavihāriṁ puggalaṁ deseyya. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī”ti.
“Etassa, bhagavā, kālo, etassa, sugata, kālo.
Yaṁ bhagavā sattamaṁ animittavihāriṁ puggalaṁ deseyya. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī”ti.
“Etassa, bhagavā, kālo, etassa, sugata, kālo. Yaṁ bhagavā sattamaṁ animittavihāriṁ puggalaṁ deseyya. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī”ti.
“Tena hi, moggallāna, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Tena hi, moggallāna, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Tena hi, moggallāna, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā mahāmoggallāno bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca:
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā mahāmoggallāno bhagavato paccassosi.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā mahāmoggallāno bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca:
“Idha, moggallāna, bhikkhu sabbanimittānaṁ amanasikārā animittaṁ cetosamādhiṁ upasampajja viharati. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā sabbanimittānaṁ amanasikārā animittaṁ cetosamādhiṁ upasampajja viharati. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evaṁ kho, moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
“Idha, moggallāna, bhikkhu sabbanimittānaṁ amanasikārā animittaṁ cetosamādhiṁ upasampajja viharati.
Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti:
‘ayaṁ kho āyasmā sabbanimittānaṁ amanasikārā animittaṁ cetosamādhiṁ upasampajja viharati.
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti.
Evaṁ kho, moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti:
‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.
“Idha, moggallāna, bhikkhu sabbanimittānaṁ amanasikārā animittaṁ cetosamādhiṁ upasampajja viharati. Tamenaṁ te devā evaṁ jānanti: ‘ayaṁ kho āyasmā sabbanimittānaṁ amanasikārā animittaṁ cetosamādhiṁ upasampajja viharati. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evaṁ kho, moggallāna, tesaṁ devānaṁ ñāṇaṁ hoti: ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’”ti.