“Monjes, he aquí estas cinco esclavitudes mentales. Y, ¿cuáles son esas cinco?
“He aquí, un monje (1) no evita la codicia por los placeres sensuales, no evita el deseo, no evita la afección, no evita la sed, no evita la pasión y les anhela. Cuando un monje no evita la codicia por los placeres sensuales, no evita el deseo, no evita la afección, no evita la sed, no evita la pasión y les anhela, su mente no se inclina al ardor, el esfuerzo, la perseverancia y la firmeza. Y puesto que su mente no se inclina al ardor, el esfuerzo, la perseverancia ni la firmeza, esta es la primera esclavitud mental.
“Además, un monje (2) no evita la codicia por el cuerpo, no evita el deseo, no evita la afección, no evita la sed, no evita la pasión y los anhela. (3) No evita la codicia por la forma… (4) Habiendo comido mucho hasta tener la panza llena, se rinde al placer del descanso, al placer de la pereza, al placer del dormir… (5) Vive la vida espiritual [aspirando] el renacimiento en cierto orden de los devas, [pensando]: ‘Mediante esta virtuosa conducta, observancia y austeridad de esta vida espiritual, voy a ser un deva o alguien [del séquito] de los devas’. Cuando un monje vive la vida espiritual [aspirando] el renacimiento en cierto orden de los devas… su mente no se inclina al ardor, el esfuerzo, la perseverancia y la firmeza. Y puesto que su mente no se inclina al ardor, el esfuerzo, la perseverancia ni la firmeza, esta es la quinta esclavitud mental.
“Estas son, monjes, las cinco esclavitudes mentales, y los cuatro establecimientos de la atención consciente han de ser desarrollados en aras de abandonar estas cinco esclavitudes mentales. Y, ¿cuáles son esos cuatro? He aquí, un monje mora contemplando el cuerpo en el cuerpo, ardiente, comprendiendo claramente, atento, habiendo removido la añoranza y desánimo en consideración al mundo. Además mora contemplando las sensaciones en las sensaciones… la mente en la mente… los objetos mentales en los objetos mentales, ardiente, comprendiendo claramente, atento, habiendo removido la añoranza y desánimo en consideración al mundo. Estos son, monjes, los cuatro establecimientos de la atención consciente que han de ser desarrollados en aras de abandonar estas cinco esclavitudes mentales”.
“Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. *cetasovinibandhā → cetovinibaddhā (sāratthadīpanīṭīkā)Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ paṭhamo cetasovinibandho.
“Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. *cetasovinibandhā → cetovinibaddhā (sāratthadīpanīṭīkā)
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ paṭhamo cetasovinibandho.
“Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. *cetasovinibandhā → cetovinibaddhā (sāratthadīpanīṭīkā)Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ paṭhamo cetasovinibandho.
Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti …pe… rūpe avītarāgo hoti … yāvadatthaṁ udarāvadehakaṁ bhuñjitvā seyyasukhaṁ passasukhaṁ middhasukhaṁ anuyutto viharati … aññataraṁ devanikāyaṁ paṇidhāya brahmacariyaṁ carati: ‘imināhaṁ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṁ devanikāyaṁ paṇidhāya brahmacariyaṁ carati: ‘imināhaṁ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ pañcamo cetasovinibandho. Ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.
Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti …pe…
yāvadatthaṁ udarāvadehakaṁ bhuñjitvā seyyasukhaṁ passasukhaṁ middhasukhaṁ anuyutto viharati …
aññataraṁ devanikāyaṁ paṇidhāya brahmacariyaṁ carati: ‘imināhaṁ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṁ devanikāyaṁ paṇidhāya brahmacariyaṁ carati: ‘imināhaṁ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ pañcamo cetasovinibandho.
Ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.
Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti …pe… rūpe avītarāgo hoti … yāvadatthaṁ udarāvadehakaṁ bhuñjitvā seyyasukhaṁ passasukhaṁ middhasukhaṁ anuyutto viharati … aññataraṁ devanikāyaṁ paṇidhāya brahmacariyaṁ carati: ‘imināhaṁ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṁ devanikāyaṁ paṇidhāya brahmacariyaṁ carati: ‘imināhaṁ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ pañcamo cetasovinibandho. Ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.
Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ cetasovinibandhānaṁ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte … dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ cetasovinibandhānaṁ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā”ti.
Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ cetasovinibandhānaṁ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā.
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ cetasovinibandhānaṁ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā”ti.
Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ cetasovinibandhānaṁ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte … dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ cetasovinibandhānaṁ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā”ti.
Satipaṭṭhānavaggo dutiyo.
Satipaṭṭhānavaggo dutiyo.
Satipaṭṭhānavaggo dutiyo.
Sikkhā nīvaraṇākāmā, Khandhā ca orambhāgiyā gati; Maccheraṁ uddhambhāgiyā aṭṭhamaṁ, Cetokhilā vinibandhāti.
Khandhā ca orambhāgiyā gati;
Maccheraṁ uddhambhāgiyā aṭṭhamaṁ,
Sikkhā nīvaraṇākāmā, Khandhā ca orambhāgiyā gati; Maccheraṁ uddhambhāgiyā aṭṭhamaṁ, Cetokhilā vinibandhāti.