“Idhāhaṁ, bhikkhave, ekaccaṁ puggalaṁ paduṭṭhacittaṁ evaṁ cetasā ceto paricca pajānāmi: ‘imamhi cāyaṁ samaye puggalo kālaṁ kareyya yathābhataṁ nikkhitto evaṁ niraye’. Taṁ kissa hetu? Cittaṁ hissa, bhikkhave, paduṭṭhaṁ. Cetopadosahetu kho pana, bhikkhave, evam’idhekacce sattā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjantī”ti.
“Idhāhaṁ, bhikkhave, ekaccaṁ puggalaṁ paduṭṭhacittaṁ evaṁ cetasā ceto paricca pajānāmi:
‘imamhi cāyaṁ samaye puggalo kālaṁ kareyya yathābhataṁ nikkhitto evaṁ niraye’.
Cittaṁ hissa, bhikkhave, paduṭṭhaṁ.
Cetopadosahetu kho pana, bhikkhave, evam’idhekacce sattā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjantī”ti.
“Idhāhaṁ, bhikkhave, ekaccaṁ puggalaṁ paduṭṭhacittaṁ evaṁ cetasā ceto paricca pajānāmi: ‘imamhi cāyaṁ samaye puggalo kālaṁ kareyya yathābhataṁ nikkhitto evaṁ niraye’. Taṁ kissa hetu? Cittaṁ hissa, bhikkhave, paduṭṭhaṁ. Cetopadosahetu kho pana, bhikkhave, evam’idhekacce sattā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjantī”ti.
“Paduṭṭhacittaṁ ñatvāna, ekaccaṁ idha puggalaṁ; Etamatthañca byākāsi, buddho bhikkhūna santike.
buddho bhikkhūna santike.
“Paduṭṭhacittaṁ ñatvāna, ekaccaṁ idha puggalaṁ; Etamatthañca byākāsi, buddho bhikkhūna santike.
Imamhi cāyaṁ samaye, kālaṁ kayirātha puggalo; Nirayaṁ upapajjeyya, cittaṁ hissa padūsitaṁ.
Imamhi cāyaṁ samaye, kālaṁ kayirātha puggalo; Nirayaṁ upapajjeyya, cittaṁ hissa padūsitaṁ.
Yathā haritvā nikkhipeyya, evamevaṁ tathāvidho; Cetopadosahetu hi, sattā gacchanti duggatin”ti.
Yathā haritvā nikkhipeyya,
sattā gacchanti duggatin”ti.
Yathā haritvā nikkhipeyya, evamevaṁ tathāvidho; Cetopadosahetu hi, sattā gacchanti duggatin”ti.
Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti.
Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti.
Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti.
Moho kodho atha makkho, VijjāvijjāConocimiento claro; conciencia genuina; ciencia (específicamente, los poderes cognitivos desarrollados a través de la práctica de la inmersión y la sabiduría).Ver en el glosario taṇhātaṇhāAvidez, sed o ansia que impulsa el aferramiento y el devenir. En los suttas se distingue en tres formas: avidez por la sensualidad, avidez por el devenir y avidez por el no devenir o la aniquilación. Ver upādāna y bhava.Ver en el glosario sekhaduve ca; Bhedo sāmaggipuggalo,*Bhedo sāmaggipuggalo → mūhā kāmasekkhaduve; bhedasāmaggapuggalo ca (bj, mr); mohakodhā atha makkho mohakāmā sekkhā duve; bhedamodā puggalo ca (sya-all, pts-vp-pli1) Vaggamāhu dutiyanti vuccatīti.
VijjāvijjāConocimiento claro; conciencia genuina; ciencia (específicamente, los poderes cognitivos desarrollados a través de la práctica de la inmersión y la sabiduría).Ver en el glosario taṇhātaṇhāAvidez, sed o ansia que impulsa el aferramiento y el devenir. En los suttas se distingue en tres formas: avidez por la sensualidad, avidez por el devenir y avidez por el no devenir o la aniquilación. Ver upādāna y bhava.Ver en el glosario sekhaduve ca;
Bhedo sāmaggipuggalo,*Bhedo sāmaggipuggalo → mūhā kāmasekkhaduve; bhedasāmaggapuggalo ca (bj, mr); mohakodhā atha makkho mohakāmā sekkhā duve; bhedamodā puggalo ca (sya-all, pts-vp-pli1)
Vaggamāhu dutiyanti vuccatīti.
Moho kodho atha makkho, VijjāvijjāConocimiento claro; conciencia genuina; ciencia (específicamente, los poderes cognitivos desarrollados a través de la práctica de la inmersión y la sabiduría).Ver en el glosario taṇhātaṇhāAvidez, sed o ansia que impulsa el aferramiento y el devenir. En los suttas se distingue en tres formas: avidez por la sensualidad, avidez por el devenir y avidez por el no devenir o la aniquilación. Ver upādāna y bhava.Ver en el glosario sekhaduve ca; Bhedo sāmaggipuggalo,*Bhedo sāmaggipuggalo → mūhā kāmasekkhaduve; bhedasāmaggapuggalo ca (bj, mr); mohakodhā atha makkho mohakāmā sekkhā duve; bhedamodā puggalo ca (sya-all, pts-vp-pli1)Vaggamāhu dutiyanti vuccatīti.