En cierta ocasión los Venerables Sariputta, Mahamoggallana y Anuruddha moraban en Saketa, en la arboleda de los espinos. Entonces, al anochecer, el Venerable Sariputta y el Venerable Mahamoggallana salieron de su reclusión, se acercaron al Venerable Anuruddha e intercambiaron saludos con él. Cuando hubieron concluido sus saludos y charla cordial, se sentaron a un lado, entonces el Venerable Sariputta dijo al Venerable Anuruddha:
“Amigo Anuruddha, se dice: ‘Un aprendiz, un aprendiz’. ¿De qué modo, amigo, uno es un aprendiz?”.
“Amigo, es porque uno ha desarrollado parcialmente los cuatro fundamentos de la atención consciente que uno es un aprendiz. ¿Cuáles cuatro? He aquí, amigos, el monje permanece contemplando el cuerpo en el cuerpo… las sensaciones en las sensaciones… la mente en la mente… los fenómenos [mentales] en los fenómenos [mentales], con fervor, clara comprensión y atención consciente, habiendo eliminado la codicia y desagrado respecto al mundo. Es porque uno ha desarrollado parcialmente estos cuatro fundamentos de la atención consciente que uno es un aprendiz”.
Ekaṁ samayaṁ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno āyasmā ca anuruddho sākete viharanti kaṇḍakīvane. *kaṇḍakīvane → kaṇṭakīvane (bj, sya-all, km, pts1ed)Atha kho āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhitā yenāyasmā anuruddho tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā āyasmatā anuruddhena saddhiṁ sammodiṁsu. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā sāriputto āyasmantaṁ anuruddhaṁ etadavoca:
Ekaṁ samayaṁ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno āyasmā ca anuruddho sākete viharanti kaṇḍakīvane. *kaṇḍakīvane → kaṇṭakīvane (bj, sya-all, km, pts1ed)
Atha kho āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhitā yenāyasmā anuruddho tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā āyasmatā anuruddhena saddhiṁ sammodiṁsu.
Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā sāriputto āyasmantaṁ anuruddhaṁ etadavoca:
Ekaṁ samayaṁ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno āyasmā ca anuruddho sākete viharanti kaṇḍakīvane. *kaṇḍakīvane → kaṇṭakīvane (bj, sya-all, km, pts1ed)Atha kho āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhitā yenāyasmā anuruddho tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā āyasmatā anuruddhena saddhiṁ sammodiṁsu. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā sāriputto āyasmantaṁ anuruddhaṁ etadavoca:
“‘sekho, sekho’ti, āvuso anuruddha, vuccati. *sekho, sekho’ti → sekkho sekkhoti (sya-all, km)Kittāvatā nu kho, āvuso, sekho hotī”ti?
“‘sekho, sekho’ti, āvuso anuruddha, vuccati. *sekho, sekho’ti → sekkho sekkhoti (sya-all, km)
Kittāvatā nu kho, āvuso, sekho hotī”ti?
“‘sekho, sekho’ti, āvuso anuruddha, vuccati. *sekho, sekho’ti → sekkho sekkhoti (sya-all, km)Kittāvatā nu kho, āvuso, sekho hotī”ti?
“Catunnaṁ kho, āvuso, satipaṭṭhānānaṁ padesaṁ bhāvitattā sekho hoti.
“Catunnaṁ kho, āvuso, satipaṭṭhānānaṁ padesaṁ bhāvitattā sekho hoti.
“Catunnaṁ kho, āvuso, satipaṭṭhānānaṁ padesaṁ bhāvitattā sekho hoti.
Katamesaṁ catunnaṁ? Idhāvuso, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte …pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Imesaṁ kho, āvuso, catunnaṁ satipaṭṭhānānaṁ padesaṁ bhāvitattā sekho hotī”ti.
Idhāvuso, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
Imesaṁ kho, āvuso, catunnaṁ satipaṭṭhānānaṁ padesaṁ bhāvitattā sekho hotī”ti.
Katamesaṁ catunnaṁ? Idhāvuso, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte …pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Imesaṁ kho, āvuso, catunnaṁ satipaṭṭhānānaṁ padesaṁ bhāvitattā sekho hotī”ti.