[1–12] {923–934} En Savatthi. Estando ahí el Bienaventurado dijo esto:
“Monjes, he aquí, que existen estos cuatro jhanas. ¿Cuáles son estos cuatro? He aquí, monjes, aislado de los placeres sensuales, aislado de los perniciosos estados mentales, el monje entra y permanece en el primer jhana: entusiasmo y placer nacidos del aislamiento, acompañados por el pensamiento aplicado y sostenido. Al calmarse el pensamiento aplicado y sostenido, entra y permanece en el segundo jhana: entusiasmo y placer nacidos de la concentración, unificación de la mente; siendo libre del pensamiento aplicado y sostenido, tiene la certeza interior. Con la desaparición del entusiasmo, permanece en la ecuanimidad, consciente y atento, físicamente sensible al placer; entra y permanece en el tercer jhana, del cual los nobles declararon: ‘ecuánime y atento, tiene una morada placentera’. Con el abandono del placer y el dolor -con la previa desaparición del entusiasmo y la pena- entra y permanece en el cuarto jhana: la pureza de la ecuanimidad y la atención consciente, ni placer ni displacer. Estos son los cuatro jhanas.
“Monjes, al igual que el río Ganges fluye hacia el este, se inclina hacia el este yladea hacia el este, de la misma manera, el monje que cultiva y desarrolla estos cuatro jhanas fluye, se inclina y ladea hacia el Nibbana.
"¿Y cómo, monjes, el monje que cultiva y desarrolla estos cuatro jhanas fluye, se inclina y ladea hacia el Nibbana? He aquí, monjes, aislado de los placeres sensuales, aislado de los perniciosos estados mentales, el monje entra y permanece en el primer jhana… el segundo jhana… el cuarto jhana: la pureza de la ecuanimidad y la atención consciente, ni placer ni displacer. Esta es la manera en la cual el monje que cultiva y desarrolla estos cuatro jhana fluye, se inclina y ladea hacia el Nibbana”. Seis acerca de inclinarse al este
Y seis acerca inclinarse al océano
Esos dos sextetos hacen una docena
Así este subcapítulo es recitado.
(Estos versos mnemotécnicos indican que el resto de los suttas de este vagga están elaborados de manera similar a ).
Jhānādisutta *Jhānādisutta → pathamasuddhiyaṁ (pts1ed)
Jhānādisutta *Jhānādisutta → pathamasuddhiyaṁ (pts1ed)
Jhānādisutta *Jhānādisutta → pathamasuddhiyaṁ (pts1ed)
Sāvatthinidānaṁ.
Sāvatthinidānaṁ.
Tatra kho …pe…
Tatra kho …pe…
“cattārome, bhikkhave, jhānā. Katame cattāro?
“cattārome, bhikkhave, jhānā.
“cattārome, bhikkhave, jhānā. Katame cattāro?
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṁ vūpasamā ajjhattaṁ sampasādanaṁ cetaso ekodibhāvaṁ avitakkaṁ avicāraṁ samādhijaṁ pītisukhaṁ dutiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṁ vūpasamā ajjhattaṁ sampasādanaṁ cetaso ekodibhāvaṁ avitakkaṁ avicāraṁ samādhijaṁ pītisukhaṁ dutiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṁ vūpasamā ajjhattaṁ sampasādanaṁ cetaso ekodibhāvaṁ avitakkaṁ avicāraṁ samādhijaṁ pītisukhaṁ dutiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṁvedeti, yaṁ taṁ ariyā ācikkhanti: ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṁvedeti, yaṁ taṁ ariyā ācikkhanti: ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṁvedeti, yaṁ taṁ ariyā ācikkhanti: ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṁ atthaṅgamā adukkhamasukhaṁ upekkhāsatipārisuddhiṁ catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṁ atthaṅgamā adukkhamasukhaṁ upekkhāsatipārisuddhiṁ catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṁ atthaṅgamā adukkhamasukhaṁ upekkhāsatipārisuddhiṁ catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Ime kho, bhikkhave, cattāro jhānāti.
Ime kho, bhikkhave, cattāro jhānāti.
Ime kho, bhikkhave, cattāro jhānāti.
Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro.
Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā;
evameva kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro.
Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro.
Kathañca, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro?
Kathañca, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro?
Kathañca, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro?
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṁ vūpasamā …pe… dutiyaṁ jhānaṁ … tatiyaṁ jhānaṁ … catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṁ vūpasamā …pe… dutiyaṁ jhānaṁ …
catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṁ vūpasamā …pe… dutiyaṁ jhānaṁ … tatiyaṁ jhānaṁ … catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
Evaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro”ti.
Evaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro”ti.
Evaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro”ti.
Gaṅgāpeyyālavaggo paṭhamo.
Gaṅgāpeyyālavaggo paṭhamo.
Gaṅgāpeyyālavaggo paṭhamo.
Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato; Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.
Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato; Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.