En Savatthi. En esta ocasión, cierto monje se acercó al Bienaventurado y, al rendirle homenaje, se sentó a un lado y le dijo: “Venerable señor, en tal y tal morada se encuentra un cierto recién ordenado monje, no muy conocido que se encuentra enfermo, afligido y gravemente aquejado. Sería bueno, venerable señor, que el Bienaventurado se acercaría a este monje por causa de su compasión.”
Entonces, cuando el Bienaventurado escuchó las palabras “recién ordenado” y “enfermo” y cuando entendió que él no era muy conocido, se fue junto a él. Aquel monje vio al Bienaventurado acercándose a cierta distancia y se agitó en su lecho. Y el Bienaventurado le dijo: ·Es suficiente, monje, no agites en tu lecho. Aquí hay un asiento preparado y voy a tomarlo.”
Y el Bienaventurado se sentó en el asiento preparado y dijo a aquel monje: “espero que lo estés soportando, monje, espero que te encuentres mejor. Espero que tus sensaciones dolorosas estén disminuyendo y no incrementando, y que el hecho de que estén disminuyendo y no incrementando pueda ser discernido.”
“Venerable señor, no lo estoy soportando, no me encuentro mejor. Unas fuertes sensaciones dolorosas están incrementándose en mi y no disminuyendo, y el hecho de que estén incrementando y no disminuyendo, puede ser discernido.”
“Entonces, monje, espero que no estés turbado por remordimiento y arrepentimiento”.
“En efecto, venerable señor, justamente tengo muchos remordimientos y arrepentimiento”.
“Espero, monje, que no tengas nada que reprocharte a ti mismo en cuanto a la virtud.”
“No tengo nada que reprocharme a mí mismo en cuanto a la virtud, venerable señor”.
“Entonces, si no tienes nada que reprocharte a ti mismo en cuanto a la virtud, ¿por qué estés turbado por remordimiento y arrepentimiento?”
“Yo entiendo, venerable señor, que no es con el purificar la virtud que el Dhamma ha sido enseñando por el Bienaventurado.”
“Monje, si entiendes que el Dhamma no ha sido enseñando por mí con el propósito de purificar la virtud, entonces, ¿con qué propósito, entiendes tú, que ha sido enseñando el Dhamma por mí?”
“Venerable señor, entiendo que el Dhamma ha sido enseñando por el Bienaventurado con el propósito del Nibbana final sin apego.”
“¡Bien, bien monje! Eso está bien que tu entiendas que el Dhamma ha sido enseñando por mí con el propósito del Nibbana final sin apego. El Dhamma ha sido enseñando por mí con el propósito del Nibbana final sin apego.
“¿Qué opinas, monje, es la forma permanente o impermanente?'—'Impermanente, venerable señor’… ‘¿Es la sensación permanente o impermanente?'—'Impermanente, venerable señor’… ‘¿Es la percepción permanente o impermanente?'—'Impermanente, venerable señor’… ‘¿Son las formaciones mentales permanentes o impermanentes?'—'Impermanentes, venerable señor’… ‘¿Son los estados mentales permanentes o impermanentes?'—'Impermanentes, venerable señor’. ‘Lo que es impermanente, ¿es sufrimiento o felicidad?'—'Sufrimiento, venerable señor.'—'Lo es impermanente, sufrimiento y sujeto a cambios podría ser considerado de esta manera: «esto es mío, este soy yo y este es mi ser»?'—'No, venerable señor’.
“Por eso, monje, percibiendo esto, el instruido noble discípulo sabio experimenta repugnancia por la forma, repugnancia por la sensación, repugnancia por la percepción, repugnancia por las formaciones mentales y repugnancia por los estados de conciencia. Y habiendo experimentado repugnancia, llega a ser desapasionado. Mediante el desapasionamiento, se libera, y una vez liberado, llega a este conocimiento: ‘esta es la liberación’. Y él entiende así: ‘destruido está el nacimiento, la vida santa ha sido vivida, lo que estaba por hacer se hizo, he aquí no hay nada más que realizar’”.
Esto es lo que dijo el Bienaventurado. Y aquel monje ha sido elevado y se deleitó en las palabras del Bienaventurado. Y mientras este discurso estaba siendo pronunciado, a aquel monje fue liberado de las contaminaciones a través del no-apego.
Atha kho aññataro bhikkhu …pe… bhagavantaṁ etadavoca: “amukasmiṁ, bhante, vihāre aññataro bhikkhu navo appaññāto ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. Sādhu, bhante, bhagavā yena so bhikkhu tenupasaṅkamatu anukampaṁ upādāyā”ti.
Atha kho aññataro bhikkhu …pe… bhagavantaṁ etadavoca:
“amukasmiṁ, bhante, vihāre aññataro bhikkhu navo appaññāto ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno.
Sādhu, bhante, bhagavā yena so bhikkhu tenupasaṅkamatu anukampaṁ upādāyā”ti.
Atha kho aññataro bhikkhu …pe… bhagavantaṁ etadavoca: “amukasmiṁ, bhante, vihāre aññataro bhikkhu navo appaññāto ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. Sādhu, bhante, bhagavā yena so bhikkhu tenupasaṅkamatu anukampaṁ upādāyā”ti.
Atha kho bhagavā navavādañca sutvā gilānavādañca, “appaññāto bhikkhū”ti iti viditvā yena so bhikkhu tenupasaṅkami. Addasā kho so bhikkhu bhagavantaṁ dūratova āgacchantaṁ. Disvāna mañcake samadhosi.
Atha kho bhagavā navavādañca sutvā gilānavādañca, “appaññāto bhikkhū”ti iti viditvā yena so bhikkhu tenupasaṅkami.
Addasā kho so bhikkhu bhagavantaṁ dūratova āgacchantaṁ.
Disvāna mañcake samadhosi.
Atha kho bhagavā navavādañca sutvā gilānavādañca, “appaññāto bhikkhū”ti iti viditvā yena so bhikkhu tenupasaṅkami. Addasā kho so bhikkhu bhagavantaṁ dūratova āgacchantaṁ. Disvāna mañcake samadhosi.
Atha kho bhagavā taṁ bhikkhuṁ etadavoca: “alaṁ, bhikkhu, mā tvaṁ mañcake samadhosi. Santimāni āsanāni paññattāni, tatthāhaṁ nisīdissāmī”ti.
Atha kho bhagavā taṁ bhikkhuṁ etadavoca:
“alaṁ, bhikkhu, mā tvaṁ mañcake samadhosi.
Santimāni āsanāni paññattāni, tatthāhaṁ nisīdissāmī”ti.
Atha kho bhagavā taṁ bhikkhuṁ etadavoca: “alaṁ, bhikkhu, mā tvaṁ mañcake samadhosi. Santimāni āsanāni paññattāni, tatthāhaṁ nisīdissāmī”ti.
Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Nisajja kho bhagavā taṁ bhikkhuṁ etadavoca: “kacci te, bhikkhu, khamanīyaṁ, kacci yāpanīyaṁ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti no abhikkamanti, paṭikkamosānaṁ paññāyati no abhikkamo”ti?
Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Nisajja kho bhagavā taṁ bhikkhuṁ etadavoca:
“kacci te, bhikkhu, khamanīyaṁ, kacci yāpanīyaṁ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti no abhikkamanti, paṭikkamosānaṁ paññāyati no abhikkamo”ti?
Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Nisajja kho bhagavā taṁ bhikkhuṁ etadavoca: “kacci te, bhikkhu, khamanīyaṁ, kacci yāpanīyaṁ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti no abhikkamanti, paṭikkamosānaṁ paññāyati no abhikkamo”ti?
“Na me, bhante, khamanīyaṁ, na yāpanīyaṁ …pe…
“Na me, bhante, khamanīyaṁ, na yāpanīyaṁ …pe…
“Na me, bhante, khamanīyaṁ, na yāpanīyaṁ …pe…
na kho maṁ, bhante, attā sīlato upavadatī”ti. *maṁ → me (sabbattha)
na kho maṁ, bhante, attā sīlato upavadatī”ti. *maṁ → me (sabbattha)
na kho maṁ, bhante, attā sīlato upavadatī”ti. *maṁ → me (sabbattha)
“No ce kira te, bhikkhu, attā sīlato upavadati, atha kiñca te kukkuccaṁ ko ca vippaṭisāro”ti?
“No ce kira te, bhikkhu, attā sīlato upavadati, atha kiñca te kukkuccaṁ ko ca vippaṭisāro”ti?
“No ce kira te, bhikkhu, attā sīlato upavadati, atha kiñca te kukkuccaṁ ko ca vippaṭisāro”ti?
“Na khvāhaṁ, bhante, sīlavisuddhatthaṁ bhagavatā dhammaṁ desitaṁ ājānāmī”ti.
“Na khvāhaṁ, bhante, sīlavisuddhatthaṁ bhagavatā dhammaṁ desitaṁ ājānāmī”ti.
“Na khvāhaṁ, bhante, sīlavisuddhatthaṁ bhagavatā dhammaṁ desitaṁ ājānāmī”ti.
“No ce kira tvaṁ, bhikkhu, sīlavisuddhatthaṁ mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsi, atha kimatthaṁ carahi tvaṁ, bhikkhu, mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsī”ti?
“No ce kira tvaṁ, bhikkhu, sīlavisuddhatthaṁ mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsi, atha kimatthaṁ carahi tvaṁ, bhikkhu, mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsī”ti?
“No ce kira tvaṁ, bhikkhu, sīlavisuddhatthaṁ mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsi, atha kimatthaṁ carahi tvaṁ, bhikkhu, mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsī”ti?
“Anupādāparinibbānatthaṁ khvāhaṁ, bhante, bhagavatā dhammaṁ desitaṁ ājānāmī”ti.
“Anupādāparinibbānatthaṁ khvāhaṁ, bhante, bhagavatā dhammaṁ desitaṁ ājānāmī”ti.
“Anupādāparinibbānatthaṁ khvāhaṁ, bhante, bhagavatā dhammaṁ desitaṁ ājānāmī”ti.
“Sādhu sādhu, bhikkhu. Sādhu kho tvaṁ, bhikkhu, anupādāparinibbānatthaṁ mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsi. Anupādāparinibbānattho hi, bhikkhu, mayā dhammo desito.
Sādhu kho tvaṁ, bhikkhu, anupādāparinibbānatthaṁ mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsi.
Anupādāparinibbānattho hi, bhikkhu, mayā dhammo desito.
“Sādhu sādhu, bhikkhu. Sādhu kho tvaṁ, bhikkhu, anupādāparinibbānatthaṁ mayā dhammaṁ desitaṁ ājānāsi. Anupādāparinibbānattho hi, bhikkhu, mayā dhammo desito.
Taṁ kiṁ maññasi, bhikkhu, cakkhu niccaṁ vā aniccaṁ vā”ti?
Taṁ kiṁ maññasi, bhikkhu,
cakkhu niccaṁ vā aniccaṁ vā”ti?
Taṁ kiṁ maññasi, bhikkhu, cakkhu niccaṁ vā aniccaṁ vā”ti?
“Aniccaṁ, bhante”.
“Aniccaṁ, bhante”.
“ …pe… Sotaṁ … ghānaṁ … jivhā … kāyo … mano … manoviññāṇaṁ … manosamphasso … yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tampi niccaṁ vā aniccaṁ vā”ti?
yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tampi niccaṁ vā aniccaṁ vā”ti?
“ …pe… Sotaṁ … ghānaṁ … jivhā … kāyo … mano … manoviññāṇaṁ … manosamphasso … yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tampi niccaṁ vā aniccaṁ vā”ti?
“Aniccaṁ, bhante”.
“Aniccaṁ, bhante”.
“Yaṁ panāniccaṁ dukkhaṁ vā taṁ sukhaṁ vā”ti?
“Yaṁ panāniccaṁ dukkhaṁ vā taṁ sukhaṁ vā”ti?
“Yaṁ panāniccaṁ dukkhaṁ vā taṁ sukhaṁ vā”ti?
“Dukkhaṁ, bhante”.
“Dukkhaṁ, bhante”.
“Yaṁ panāniccaṁ dukkhaṁ vipariṇāmadhammaṁ, kallaṁ nu taṁ samanupassituṁ: ‘etaṁ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“Yaṁ panāniccaṁ dukkhaṁ vipariṇāmadhammaṁ, kallaṁ nu taṁ samanupassituṁ:
‘etaṁ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“Yaṁ panāniccaṁ dukkhaṁ vipariṇāmadhammaṁ, kallaṁ nu taṁ samanupassituṁ: ‘etaṁ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“No hetaṁ, bhante”.
“Evaṁ passaṁ, bhikkhu, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati …pe… manasmimpi … manoviññāṇepi … manosamphassepi nibbindati. Yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṁ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṁ vimuttamiti ñāṇaṁ hoti.
“Evaṁ passaṁ, bhikkhu, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati …pe…
manosamphassepi nibbindati.
Yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tasmimpi nibbindati.
Nibbindaṁ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṁ vimuttamiti ñāṇaṁ hoti.
“Evaṁ passaṁ, bhikkhu, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati …pe… manasmimpi … manoviññāṇepi … manosamphassepi nibbindati. Yampidaṁ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṁ sukhaṁ vā dukkhaṁ vā adukkhamasukhaṁ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṁ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṁ vimuttamiti ñāṇaṁ hoti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṁ brahmacariyaṁ, kataṁ karaṇīyaṁ, nāparaṁ itthattāyā’ti pajānātī”ti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṁ brahmacariyaṁ, kataṁ karaṇīyaṁ, nāparaṁ itthattāyā’ti pajānātī”ti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṁ brahmacariyaṁ, kataṁ karaṇīyaṁ, nāparaṁ itthattāyā’ti pajānātī”ti.
Idamavoca bhagavā. Attamano so bhikkhu bhagavato bhāsitaṁ abhinandi. Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṁ bhaññamāne tassa bhikkhussa anupādāya āsavehi cittaṁ vimuccīti. *vimuccīti → vimuccatīti (sya-all, pts1ed)
Attamano so bhikkhu bhagavato bhāsitaṁ abhinandi.
Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṁ bhaññamāne tassa bhikkhussa anupādāya āsavehi cittaṁ vimuccīti. *vimuccīti → vimuccatīti (sya-all, pts1ed)
Idamavoca bhagavā. Attamano so bhikkhu bhagavato bhāsitaṁ abhinandi. Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṁ bhaññamāne tassa bhikkhussa anupādāya āsavehi cittaṁ vimuccīti. *vimuccīti → vimuccatīti (sya-all, pts1ed)