“Monjes, he aquí estas tres clases de personas que pueden ser encontradas en el mundo. Y, ¿cuáles son esas tres? La persona con la sabiduría invertida, la persona con la sabiduría como el regazo y la persona con una amplia sabiduría.
“Y, ¿cómo es, monjes, la persona con la sabiduría invertida? He aquí, monjes, una persona va frecuentemente al monasterio a escuchar el Dhamma por parte de los monjes. Los monjes le enseñan el Dhamma que es bueno en el principio, bueno en el medio y bueno al final, con el correcto significado y la forma, y que revela la vida espiritual de manera perfectamente completa y pura. Pero mientras está sentado en su asiento, no atiende aquellas charlas en el principio, en el medio ni al final. Después de haberse levantado de su asiento, sigue no atendiendo aquellas charlas en el principio, en el medio ni al final. Al igual que cuando una olla está puesta al revés, el agua que ha sido vertida adentro se derrama afuera y no la puede retener, así también es una persona que va frecuentemente al monasterio a escuchar el Dhamma por parte de los monjes… Después de haberse levantado de su asiento, sigue no atendiendo aquellas charlas en el principio, en el medio ni al final. A ésta se la llama la persona con la sabiduría invertida.
“Y, ¿cómo es, monjes, la persona con la sabiduría como el regazo? He aquí, monjes, una persona va frecuentemente al monasterio a escuchar el Dhamma por parte de los monjes. Los monjes le enseñan el Dhamma que es bueno en el principio, bueno en el medio y bueno al final, con el correcto significado y la forma, y que revela la vida espiritual de manera perfectamente completa y pura. Mientras está sentado en su asiento, atiende aquellas charlas en el principio, en el medio y al final. Pero después de haberse levantado de su asiento, ya no atiende aquellas charlas en el principio, en el medio ni al final. Al igual que cuando una persona tiene varias clases de alimentos esparcidas sobre su regazo—semillas de sésamo, granos de arroz, pasteles y jujubes—, si al levantarse de su asiento, pierde la atención, lo va dispersar todo, así también es una persona que va frecuentemente al monasterio a escuchar el Dhamma por parte de los monjes… después de haberse levantado de su asiento, ya no atiende aquellas charlas en el principio, en el medio ni al final. A ésta se la llama la persona con la sabiduría como el regazo.
“Y, ¿cómo es, monjes, la persona con una amplia sabiduría? He aquí, monjes, una persona va frecuentemente al monasterio a escuchar el Dhamma por parte de los monjes. Los monjes le enseñan el Dhamma que es bueno en el principio, bueno en el medio y bueno al final, con el correcto significado y la forma, y que revela la vida espiritual de manera perfectamente completa y pura. Mientras está sentado en su asiento, atiende aquellas charlas en el principio, en el medio y al final. Después de haberse levantado de su asiento, sigue atendiendo a aquellas charlas en el principio, en el medio y al final. Al igual que cuando una olla está puesta correctamente, el agua que ha sido vertida adentro no se derrama afuera, así también es una persona que va frecuentemente al monasterio a escuchar el Dhamma por parte de los monjes… Después de haberse levantado de su asiento, sigue atendiendo aquellas charlas en el principio, en el medio y al final. A ésta se la llama la persona con una amplia sabiduría.
“Estas son, monjes, las tres clases de personas que pueden ser encontradas en el mundo”.
La persona con la sabiduría invertida,
Tonta y sin discernimiento,
Frecuentemente visita a los monjes.
Con todo, no retiene
Nada de esas charlas,
En el principio, en el medio ni al final,
Porque carece totalmente de sabiduría.
La persona con la sabiduría como el regazo,
Se ha dicho que es mejor que la anterior.
También frecuentemente visita a los monjes.
Mientras está sentada en su asiento,
Capta la forma de las charlas,
En el principio, en el medio y al final
Pero después de haberse levantado, no entiende más,
Sino que se olvida lo que aprendió.
La persona con la sabiduría amplia,
Se ha dicho que es la mejor de ellos.
También frecuentemente visita a los monjes.
Mientras está sentada en su asiento,
Comprende la forma,
En el principio, en el medio y al final,
De las charlas.
Esta persona de las mejores intenciones,
Con su mente unificada, retiene.
Practicando acorde con el Dhamma,
Puede poner fin a la insatisfacción.
“Tayome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ. Katame tayo? Avakujjapañño puggalo, ucchaṅgapañño puggalo, puthupañño puggalo.
“Tayome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ.
Avakujjapañño puggalo, ucchaṅgapañño puggalo, puthupañño puggalo.
“Tayome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ. Katame tayo? Avakujjapañño puggalo, ucchaṅgapañño puggalo, puthupañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, avakujjapañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho nikujjo tatra udakaṁ āsittaṁ vivaṭṭati, no saṇṭhāti; *nikujjo → nikkujjo (bj, sya-all, pts1ed)evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, avakujjapañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, avakujjapañño puggalo?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya.
Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti.
So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti;
vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho nikujjo tatra udakaṁ āsittaṁ vivaṭṭati, no saṇṭhāti; *nikujjo → nikkujjo (bj, sya-all, pts1ed)
evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya.
Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti.
So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti;
vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti.
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, avakujjapañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, avakujjapañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho nikujjo tatra udakaṁ āsittaṁ vivaṭṭati, no saṇṭhāti; *nikujjo → nikkujjo (bj, sya-all, pts1ed)evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, avakujjapañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, purisassa ucchaṅge nānākhajjakāni ākiṇṇāni—tilā taṇḍulā modakā badarā. So tamhā āsanā vuṭṭhahanto satisammosā pakireyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya.
Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti.
So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti;
vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, purisassa ucchaṅge nānākhajjakāni ākiṇṇāni—
tilā taṇḍulā modakā badarā.
So tamhā āsanā vuṭṭhahanto satisammosā pakireyya.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya.
Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti.
So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti;
vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti.
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, purisassa ucchaṅge nānākhajjakāni ākiṇṇāni—tilā taṇḍulā modakā badarā. So tamhā āsanā vuṭṭhahanto satisammosā pakireyya. Evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṁ manasi karoti, na majjhaṁ manasi karoti, na pariyosānaṁ manasi karoti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, puthupañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho ukkujjo tatra udakaṁ āsittaṁ saṇṭhāti no vivaṭṭati; evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puthupañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, puthupañño puggalo?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya.
Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti.
So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti;
vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho ukkujjo tatra udakaṁ āsittaṁ saṇṭhāti no vivaṭṭati;
evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya.
Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti.
So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti;
vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti.
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puthupañño puggalo.
Katamo ca, bhikkhave, puthupañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho ukkujjo tatra udakaṁ āsittaṁ saṇṭhāti no vivaṭṭati; evamevaṁ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṁ gantā hoti abhikkhaṇaṁ bhikkhūnaṁ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṁ desenti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāsenti. So tasmiṁ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puthupañño puggalo.
Ime kho, bhikkhave, tayo puggalā santo saṁvijjamānā lokasminti.
Ime kho, bhikkhave, tayo puggalā santo saṁvijjamānā lokasminti.
Ime kho, bhikkhave, tayo puggalā santo saṁvijjamānā lokasminti.
Avakujjapañño puriso, dummedho avicakkhaṇo; Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.
Avakujjapañño puriso, dummedho avicakkhaṇo; Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.
Ādiṁ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso; Uggahetuṁ na sakkoti, paññā hissa na vijjati.
Ādiṁ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso; Uggahetuṁ na sakkoti, paññā hissa na vijjati.
Ucchaṅgapañño puriso, seyyo etena vuccati; Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.
Ucchaṅgapañño puriso, seyyo etena vuccati; Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.
Ādiṁ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso; Nisinno āsane tasmiṁ, uggahetvāna byañjanaṁ; Vuṭṭhito nappajānāti, gahitaṁ hissa mussati. *gahitaṁ hissa → gahitampissa (pts1ed, mr)
gahitaṁ hissa mussati. *gahitaṁ hissa → gahitampissa (pts1ed, mr)
Ādiṁ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso; Nisinno āsane tasmiṁ, uggahetvāna byañjanaṁ; Vuṭṭhito nappajānāti, gahitaṁ hissa mussati. *gahitaṁ hissa → gahitampissa (pts1ed, mr)
Puthupañño ca puriso, seyyo etehi vuccati; *etehi → etena (sya-all, mr)Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.
seyyo etehi vuccati; *etehi → etena (sya-all, mr)
Puthupañño ca puriso, seyyo etehi vuccati; *etehi → etena (sya-all, mr)Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.
Ādiṁ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso; Nisinno āsane tasmiṁ, uggahetvāna byañjanaṁ.
Ādiṁ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso; Nisinno āsane tasmiṁ, uggahetvāna byañjanaṁ.
Dhāreti seṭṭhasaṅkappo, Abyaggamānaso naro; Dhammānudhammappaṭipanno, Dukkhassantakaro siyā”ti.
Dhammānudhammappaṭipanno,
Dukkhassantakaro siyā”ti.
Dhāreti seṭṭhasaṅkappo, Abyaggamānaso naro; Dhammānudhammappaṭipanno, Dukkhassantakaro siyā”ti.
Puggalavaggo tatiyo.
Puggalavaggo tatiyo.
Samiddha gilāna saṅkhārā, *Samiddha → saviṭṭha (sya-all, km); seṭṭha (mr)bahukārā vajirena ca; Sevi jiguccha gūthabhāṇī, andho ca avakujjatāti.
Samiddha gilāna saṅkhārā, *Samiddha → saviṭṭha (sya-all, km); seṭṭha (mr)
Sevi jiguccha gūthabhāṇī,
Samiddha gilāna saṅkhārā, *Samiddha → saviṭṭha (sya-all, km); seṭṭha (mr)bahukārā vajirena ca; Sevi jiguccha gūthabhāṇī, andho ca avakujjatāti.