“Monjes, poseyendo los tres factores, el ladrón experto irrumpe en las casas, saquea los bienes, comete atentados y emboscadas en los caminos. Y, ¿cuáles son esos tres? He aquí, monjes, el ladrón experto depende de lo irregular, de los matorrales y de la gente poderosa.
“Y, ¿cómo, monjes, el ladrón maestro depende de lo irregular? He aquí, el ladrón experto depende de algún río que es difícil de cruza y de las escabrosas montañas. Es de esa manera que el ladrón maestro depende de lo irregular.
“Y, ¿cómo, monjes, el ladrón maestro depende de los matorrales? He aquí, el ladrón experto depende de algún matorral de caña, matorral del bosque, matorral de algún monte bajo o de una gran y densa jungla. Es de esa manera que el ladrón maestro depende de los matorrales.
“Y, ¿cómo, monjes, el ladrón maestro depende de la gente poderosa? He aquí, el ladrón experto depende de los reyes o ministros reales. Él piensa así: ‘Si alguien me acusase de algo, estos reyes o esos ministros reales me absolverían del caso’. Y, entonces, cuando alguien lo acusa de algo, estos reyes o esos ministros reales lo absuelven del caso. Es de esa manera que el ladrón maestro depende de la gente poderosa.
“Es, entonces que, poseyendo esos tres factores, el ladrón experto irrumpe en las casas, saquea los bienes, comete atentados y emboscadas en los caminos.
“De la misma manera, monjes, poseyendo las tres características, el mal monje se mantiene a sí mismo en una condición deplorable e hiriente, es censurable y sujeto a reproche por parte de un sabio, y genera un gran demérito. Y, ¿cuáles son esas tres? He aquí, monjes, el mal monje depende de lo irregular, de los matorrales y de la gente poderosa.
“Y, ¿cómo, monjes, el mal monje depende de lo irregular? He aquí, el mal monje se involucra en acciones corporales, verbales y mentales incorrectas. Es de esa manera que el mal monje depende de lo irregular.
“Y, ¿cómo, monjes, el mal monje depende de los matorrales? He aquí, el mal monje adopta incorrectos puntos de vista, adopta puntos de vista extremos. Es de esa manera que el mal monje depende de los matorrales.
“Y, ¿cómo, monjes, el mal monje depende de la gente poderosa? He aquí, el mal monje depende de los reyes o ministros reales. Él piensa así: ‘Si alguien me acusase de algo, estos reyes o esos ministros reales me absolverían del caso’. Y, entonces, cuando alguien lo acusa de algo, estos reyes o esos ministros reales lo absuelven del caso. Es de esa manera que el mal monje depende de la gente poderosa.
“Es, entonces que, poseyendo esas tres características, el mal monje se mantiene a sí mismo en una condición deplorable e hiriente, es censurable y sujeto a reproche por parte de un sabio, y genera un gran demérito”.
“Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati. Katamehi tīhi?
“Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati.
“Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati. Katamehi tīhi?
Idha, bhikkhave, mahācoro visamanissito ca hoti, gahananissito ca hoti, balavanissito ca hoti. Kathañca, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro nadīviduggaṁ vā nissito hoti pabbatavisamaṁ vā. Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti.
Idha, bhikkhave, mahācoro visamanissito ca hoti, gahananissito ca hoti, balavanissito ca hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti?
Idha, bhikkhave, mahācoro nadīviduggaṁ vā nissito hoti pabbatavisamaṁ vā.
Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti.
Idha, bhikkhave, mahācoro visamanissito ca hoti, gahananissito ca hoti, balavanissito ca hoti. Kathañca, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro nadīviduggaṁ vā nissito hoti pabbatavisamaṁ vā. Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro tiṇagahanaṁ vā nissito hoti, rukkhagahanaṁ vā rodhaṁ vā mahāvanasaṇḍaṁ vā. *rodhaṁ → gedhaṁ (bj, pts1ed)Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti?
Idha, bhikkhave, mahācoro tiṇagahanaṁ vā nissito hoti, rukkhagahanaṁ vā rodhaṁ vā mahāvanasaṇḍaṁ vā. *rodhaṁ → gedhaṁ (bj, pts1ed)
Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro tiṇagahanaṁ vā nissito hoti, rukkhagahanaṁ vā rodhaṁ vā mahāvanasaṇḍaṁ vā. *rodhaṁ → gedhaṁ (bj, pts1ed)Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro rājānaṁ vā rājamahāmattānaṁ vā nissito hoti. Tassa evaṁ hoti: ‘sace maṁ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇissantī’ti. Sace naṁ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇanti. Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti?
Idha, bhikkhave, mahācoro rājānaṁ vā rājamahāmattānaṁ vā nissito hoti.
‘sace maṁ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇissantī’ti.
Sace naṁ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇanti.
Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro rājānaṁ vā rājamahāmattānaṁ vā nissito hoti. Tassa evaṁ hoti: ‘sace maṁ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇissantī’ti. Sace naṁ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇanti. Evaṁ kho, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti.
Ime kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati.
Ime kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati.
Ime kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato pāpabhikkhu khataṁ upahataṁ attānaṁ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṁ, bahuñca apuññaṁ pasavati. Katamehi tīhi?
Evamevaṁ kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato pāpabhikkhu khataṁ upahataṁ attānaṁ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṁ, bahuñca apuññaṁ pasavati.
Evamevaṁ kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato pāpabhikkhu khataṁ upahataṁ attānaṁ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṁ, bahuñca apuññaṁ pasavati. Katamehi tīhi?
Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito ca hoti gahananissito ca balavanissito ca.
Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito ca hoti gahananissito ca balavanissito ca.
Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito ca hoti gahananissito ca balavanissito ca.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamena kāyakammena samannāgato hoti, visamena vacīkammena samannāgato hoti, visamena manokammena samannāgato hoti. Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti?
Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamena kāyakammena samannāgato hoti, visamena vacīkammena samannāgato hoti, visamena manokammena samannāgato hoti.
Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamena kāyakammena samannāgato hoti, visamena vacīkammena samannāgato hoti, visamena manokammena samannāgato hoti. Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu micchādiṭṭhiko hoti, antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato hoti. Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti?
Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu micchādiṭṭhiko hoti, antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato hoti.
Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu micchādiṭṭhiko hoti, antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato hoti. Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu rājānaṁ vā rājamahāmattānaṁ vā nissito hoti. Tassa evaṁ hoti: ‘sace maṁ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇissantī’ti. Sace naṁ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇanti. Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti?
Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu rājānaṁ vā rājamahāmattānaṁ vā nissito hoti.
‘sace maṁ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇissantī’ti.
Sace naṁ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇanti.
Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti.
Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu rājānaṁ vā rājamahāmattānaṁ vā nissito hoti. Tassa evaṁ hoti: ‘sace maṁ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇissantī’ti. Sace naṁ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṁ bhaṇanti. Evaṁ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti.
Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṁ upahataṁ attānaṁ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṁ, bahuñca apuññaṁ pasavatī”ti.
Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṁ upahataṁ attānaṁ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṁ, bahuñca apuññaṁ pasavatī”ti.
Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṁ upahataṁ attānaṁ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṁ, bahuñca apuññaṁ pasavatī”ti.
Cūḷavaggo pañcamo.
Cūḷavaggo pañcamo.
Sammukhī ṭhānatthavasaṁ, pavatti paṇḍita sīlavaṁ; Saṅkhataṁ pabbatātappaṁ, mahācorenekādasāti. *mahācorenekādasāti → mahācorenekārasāti (sya-all); mahācorena te dasāti (mr)
mahācorenekādasāti. *mahācorenekādasāti → mahācorenekārasāti (sya-all); mahācorena te dasāti (mr)
Sammukhī ṭhānatthavasaṁ, pavatti paṇḍita sīlavaṁ; Saṅkhataṁ pabbatātappaṁ, mahācorenekādasāti. *mahācorenekādasāti → mahācorenekārasāti (sya-all); mahācorena te dasāti (mr)
Paṭhamo paṇṇāsako samatto.
Paṭhamo paṇṇāsako samatto.
Paṭhamo paṇṇāsako samatto.