En una ocasión, el Bienaventurado estaba recorriendo entre los kosalans, junto con un gran Sangha de los monjes. Entonces, mientras viajaba por el camino principal, en cierto lugar vio a un comerciante de pescado matando a los peces y vendiéndolos. Acto seguido salió del camino principal, se sentó en un asiento que estaba preparado para él al pie de un árbol y se dirigió a los monjes así:
“Monjes, ¿veis a aquel comerciante de pescado matando a los peces y vendiéndolos?”.
“Sí, Venerable Señor”.
“¿Qué opináis monjes? ¿Habéis visto o escuchado alguna vez que un comerciante de pescado, alguien que mata a los peces y los vende, por causa de su trabajo y estilo de vida, viajase por ahí en un elefante o caballo, en una carroza o vehículo, o disfrutase de las riquezas o de una larga vida de acumulación de bienes?”.
“No, Venerable Señor”.
“Bien, monjes. Yo tampoco vi ni escuché semejante cosa. Y, ¿por qué así? Porque él procura la crueldad para los peces, capturándolos y llevándolos a una masacre. Por eso, no viaja por ahí en un elefante o caballo, en una carroza o vehículo, ni disfruta de las riquezas ni de una larga vida de acumulación de bienes.
“Y, ¿qué opináis monjes? ¿Habéis visto o escuchado alguna vez que un carnicero de ganado, alguien que mata a las vacas y las vende… un carnicero de ovejas… un carnicero de cerdos… un carnicero de aves de corral… un carnicero de venados, alguien que mata a los venados y los vende, por causa de su trabajo y estilo de vida, viajase por ahí en un elefante o caballo, en una carroza o vehículo, o disfrutase de las riquezas o de una larga vida de acumulación de bienes?”.
“No, Venerable Señor”.
“Bien, monjes. Yo tampoco vi ni escuché semejante cosa. Y, ¿por qué así? Porque él procura la crueldad para los venados, capturándolos y llevándolos a una masacre. Por eso, no viaja por ahí en un elefante o caballo, en una carroza o vehículo, ni disfruta de las riquezas ni de una larga vida de acumulación de bienes.
“Monjes, alguien que procura la crueldad para los animales, capturándolos y llevándolos a una masacre, no va a viajar por ahí en un elefante o caballo, en una carroza o vehículo, ni va a disfrutar de las riquezas ni de una larga vida de acumulación de bienes. Y, ¿qué entonces se puede decir sobre alguien que procura la crueldad y condena al ser humano a criarse en la masacre? Que esto lo conducirá al dolor y el sufrimiento por largo tiempo. Con el quiebre del cuerpo, después de la muerte, renacerá en el plano de la miseria, en el mal destino, en el mundo bajo, incluso del infierno”.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā kosalesu cārikaṁ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā kosalesu cārikaṁ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā kosalesu cārikaṁ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ.
Addasā kho bhagavā addhānamaggappaṭipanno aññatarasmiṁ padese macchikaṁ macchabandhaṁ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānaṁ. Disvā maggā okkamma aññatarasmiṁ rukkhamūle paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “passatha no tumhe, bhikkhave, amuṁ macchikaṁ macchabandhaṁ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānan”ti?
Addasā kho bhagavā addhānamaggappaṭipanno aññatarasmiṁ padese macchikaṁ macchabandhaṁ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānaṁ.
Disvā maggā okkamma aññatarasmiṁ rukkhamūle paññatte āsane nisīdi.
Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi:
“passatha no tumhe, bhikkhave, amuṁ macchikaṁ macchabandhaṁ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānan”ti?
Addasā kho bhagavā addhānamaggappaṭipanno aññatarasmiṁ padese macchikaṁ macchabandhaṁ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānaṁ. Disvā maggā okkamma aññatarasmiṁ rukkhamūle paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “passatha no tumhe, bhikkhave, amuṁ macchikaṁ macchabandhaṁ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānan”ti?
“Evaṁ, bhante”.
“Evaṁ, bhante”.
“Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā: ‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti?
“Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave,
api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā:
‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti?
“Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā: ‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“No hetaṁ, bhante”.
“Sādhu, bhikkhave. Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ: ‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti. Taṁ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, macche vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati. *vadhāyupanīte → vadhāyopanīte (bj); vadhāyānīte (sya-all, km); vadhāya nīte (mr)
Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ:
‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti.
Te hi so, bhikkhave, macche vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati. *vadhāyupanīte → vadhāyopanīte (bj); vadhāyānīte (sya-all, km); vadhāya nīte (mr)
“Sādhu, bhikkhave. Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ: ‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti. Taṁ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, macche vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati. *vadhāyupanīte → vadhāyopanīte (bj); vadhāyānīte (sya-all, km); vadhāya nīte (mr)
Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā: ‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti?
Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave,
api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā:
‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti?
Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā: ‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“No hetaṁ, bhante”.
“Sādhu, bhikkhave. Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ: ‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti. Taṁ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, gāvo vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati.
Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ:
‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti.
Te hi so, bhikkhave, gāvo vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati.
“Sādhu, bhikkhave. Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ: ‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti. Taṁ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, gāvo vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati.
Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā: ‘orabbhiko …pe… sūkariko …pe… *sūkariko → sokariko (sya-all)sākuṇiko …pe… māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti? *mage → mige (sya-all, km, pts1ed)
Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave,
api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā:
sūkariko …pe… *sūkariko → sokariko (sya-all)
māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti? *mage → mige (sya-all, km, pts1ed)
Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṁ vā sutaṁ vā: ‘orabbhiko …pe… sūkariko …pe… *sūkariko → sokariko (sya-all)sākuṇiko …pe… māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’”ti? *mage → mige (sya-all, km, pts1ed)
“No hetaṁ, bhante”.
“No hetaṁ, bhante”.
“Sādhu, bhikkhave. Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ: ‘māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti. Taṁ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, mage vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati.
Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ:
‘māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti.
Te hi so, bhikkhave, mage vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati.
“Sādhu, bhikkhave. Mayāpi kho etaṁ, bhikkhave, neva diṭṭhaṁ na sutaṁ: ‘māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ ajjhāvasanto’ti. Taṁ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, mage vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasati.
Te hi nāma so, bhikkhave, tiracchānagate pāṇe vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhamāno neva hatthiyāyī bhavissati na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasissati. *nāma → idaṁ padaṁ bahūsu, manasānupekkhamāno → tasmā so (sya-all, mr) | bhavissati → hoti (sya-all, mr) | ajjhāvasissati → ajjhāvasati (sya-all, mr)Ko pana vādo yaṁ manussabhūtaṁ vajjhaṁ vadhāyupanītaṁ pāpakena manasānupekkhati. Tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāya. *Tañhi tassa → taṁ hissa (pts1ed, mr)Kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjatī”ti.
Te hi nāma so, bhikkhave, tiracchānagate pāṇe vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhamāno neva hatthiyāyī bhavissati na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasissati. *nāma → idaṁ padaṁ bahūsu, manasānupekkhamāno → tasmā so (sya-all, mr) | bhavissati → hoti (sya-all, mr) | ajjhāvasissati → ajjhāvasati (sya-all, mr)
Ko pana vādo yaṁ manussabhūtaṁ vajjhaṁ vadhāyupanītaṁ pāpakena manasānupekkhati.
Tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāya. *Tañhi tassa → taṁ hissa (pts1ed, mr)
Kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjatī”ti.
Te hi nāma so, bhikkhave, tiracchānagate pāṇe vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhamāno neva hatthiyāyī bhavissati na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṁ bhogakkhandhaṁ ajjhāvasissati. *nāma → idaṁ padaṁ bahūsu, manasānupekkhamāno → tasmā so (sya-all, mr) | bhavissati → hoti (sya-all, mr) | ajjhāvasissati → ajjhāvasati (sya-all, mr)Ko pana vādo yaṁ manussabhūtaṁ vajjhaṁ vadhāyupanītaṁ pāpakena manasānupekkhati. Tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāya. *Tañhi tassa → taṁ hissa (pts1ed, mr)Kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjatī”ti.