Això fou pronunciat pel Benaventurat, pronunciat per l’Arahant, així ho he escoltat: “Monjos, aquestes tres són màcules interiors. Quines tres? L’avidesa, monjos és una màcula interior, un enemic intern. L’odi és una màcula interior, un enemic intern. L’engany és una màcula interior, un enemic intern. Aquestes són les tres màcules.”
“L’avidesa és una causa de desgràcia,
L’avidesa agita la ment;
Les persones no comprenen això
Com un perill produït al seu interior.”
“Una persona àvida no coneix el bé,
Una persona àvida no veu l’Ensenyança;
La foscor encegadora llavors preval
Quan l’avidesa aclapara una persona.”
“Però aquell que ha abandonat l’avidesa
No està afectat per allò convida a la cobdícia.
L’avidesa s’escapoleix d’ell
Com l’aigua que cau d’una fulla de lotus.”
“L’odi és una causa de desgracia,
L’odi agita la ment;
Les persones no comprenen això
Com un perill produït al seu interior.”
“Una persona que odia no coneix el bé,
Una persona que odia no veu l’Ensenyança;
La foscor encegadora llavors preval
Quan l’odi aclapara una persona.”
“Però aquell que ha abandonat l’odi
No està irritat per allò que convida a irritar-se.
L’odi s’escapoleix d’ell
Com el fruit de la palmera cau de la seva tija.”
“L’engany és una causa de desgracia,
L’engany agita la ment;
Les persones no comprenen això
Com un perill produït al seu interior.”
“Una persona enganyada no coneix el bé,
Una persona enganyada no veu l’Ensenyança;
La foscor encegadora llavors preval
Quan l’engany aclapara una persona.”
“Però aquell que ha abandonat l’engany
No està perplex per confondre les coses.
Ell posa fi a tot engany
Com l’alba dissipa la foscor.”
Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ:
Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ:
Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ:
“Tayome, bhikkhave, antarāmalā antarāamittā antarāsapattā antarāvadhakā antarāpaccatthikā. Katame tayo? Lobho, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko. Doso, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko. Moho, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko. Ime kho, bhikkhave, tayo antarāmalā antarāamittā antarāsapattā antarāvadhakā antarāpaccatthikā”ti.
“Tayome, bhikkhave, antarāmalā antarāamittā antarāsapattā antarāvadhakā antarāpaccatthikā.
Lobho, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko.
Doso, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko.
Moho, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko.
Ime kho, bhikkhave, tayo antarāmalā antarāamittā antarāsapattā antarāvadhakā antarāpaccatthikā”ti.
“Tayome, bhikkhave, antarāmalā antarāamittā antarāsapattā antarāvadhakā antarāpaccatthikā. Katame tayo? Lobho, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko. Doso, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko. Moho, bhikkhave, antarāmalo antarāamitto antarāsapatto antarāvadhako antarāpaccatthiko. Ime kho, bhikkhave, tayo antarāmalā antarāamittā antarāsapattā antarāvadhakā antarāpaccatthikā”ti.
Etamatthaṁ bhagavā avoca. Tatthetaṁ iti vuccati:
Etamatthaṁ bhagavā avoca.
Etamatthaṁ bhagavā avoca. Tatthetaṁ iti vuccati:
“Anatthajanano lobho, lobho cittappakopano; Bhayamantarato jātaṁ, taṁ jano nāvabujjhati.
“Anatthajanano lobho, lobho cittappakopano; Bhayamantarato jātaṁ, taṁ jano nāvabujjhati.
Luddho atthaṁ na jānāti, luddho dhammaṁ na passati; Andhatamaṁ tadā hoti, *Andhatamaṁ → andhantamaṁ (bj); andhaṁ tamaṁ (pts-vp-pli1)yaṁ lobho sahate naraṁ.
luddho dhammaṁ na passati;
Andhatamaṁ tadā hoti, *Andhatamaṁ → andhantamaṁ (bj); andhaṁ tamaṁ (pts-vp-pli1)
Luddho atthaṁ na jānāti, luddho dhammaṁ na passati; Andhatamaṁ tadā hoti, *Andhatamaṁ → andhantamaṁ (bj); andhaṁ tamaṁ (pts-vp-pli1)yaṁ lobho sahate naraṁ.
Yo ca lobhaṁ pahantvāna, lobhaneyye na lubbhati; Lobho pahīyate tamhā, udabindūva pokkharā.
Yo ca lobhaṁ pahantvāna, lobhaneyye na lubbhati; Lobho pahīyate tamhā, udabindūva pokkharā.
Anatthajanano doso, doso cittappakopano; Bhayamantarato jātaṁ, taṁ jano nāvabujjhati.
Anatthajanano doso, doso cittappakopano; Bhayamantarato jātaṁ, taṁ jano nāvabujjhati.
Duṭṭho atthaṁ na jānāti, duṭṭho dhammaṁ na passati; Andhatamaṁ tadā hoti, yaṁ doso sahate naraṁ.
duṭṭho dhammaṁ na passati;
Duṭṭho atthaṁ na jānāti, duṭṭho dhammaṁ na passati; Andhatamaṁ tadā hoti, yaṁ doso sahate naraṁ.
Yo ca dosaṁ pahantvāna, dosaneyye na dussati; Doso pahīyate tamhā, tālapakkaṁva bandhanā.
Yo ca dosaṁ pahantvāna, dosaneyye na dussati; Doso pahīyate tamhā, tālapakkaṁva bandhanā.
Anatthajanano moho, moho cittappakopano; Bhayamantarato jātaṁ, taṁ jano nāvabujjhati.
Anatthajanano moho, moho cittappakopano; Bhayamantarato jātaṁ, taṁ jano nāvabujjhati.
Mūḷho atthaṁ na jānāti, mūḷho dhammaṁ na passati; Andhatamaṁ tadā hoti, yaṁ moho sahate naraṁ.
mūḷho dhammaṁ na passati;
Mūḷho atthaṁ na jānāti, mūḷho dhammaṁ na passati; Andhatamaṁ tadā hoti, yaṁ moho sahate naraṁ.
Yo ca mohaṁ pahantvāna, mohaneyye na muyhati; Mohaṁ vihanti so sabbaṁ, ādiccovudayaṁ taman”ti.
Yo ca mohaṁ pahantvāna, mohaneyye na muyhati; Mohaṁ vihanti so sabbaṁ, ādiccovudayaṁ taman”ti.
Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti.
Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti.
Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti.