En una ocasión, cuando se celebraba el día de Uposatha, el brahmán Janussoni estaba cerca, a un lado de donde se encontraba el Bienaventurado, con su cabeza recién lavada, vestido con un par de lienzos y sosteniendo un puñado de hierba kusa mojada. Y el Bienaventurado, viéndolo desde cierta distancia, le dijo:
“¿Por qué, brahmán, en este día de Uposatha estás a un lado con tu cabeza recién lavada, vestido con un par de lienzos y sosteniendo un puñado de hierba kusa mojada? ¿Qué pasó hoy con el clan de los brahmanes?”.
“Hoy en día, maestro Gotama, es el festival paccorohani del clan de los brahmanes”.
“Pero y, ¿cómo observan los brahmanes el festival paccorohani?”.
“He aquí, maestro Gotama, el día de Uposatha, los brahmanes lavan sus cabezas y se ponen dos nuevos lienzos de ropa. Luego manchan el suelo con el estiércol mojado de una vaca, lo cubren con la hierba kusa y se acuestan entre el límite de la casa y el lugar donde se enciende el fuego. Durante la noche, se levantan tres veces para hacer un saludo reverencial hacia el fuego: ‘Descendemos en honor de uno que es reverenciado. Descendemos en honor de uno que es reverenciado’. Entonces ofrecen abundante mantequilla, aceite y manteca al fuego. Pasada la noche, ofrecen una exquisita comida a diferentes clases de brahmanes. Es de esta manera, maestro Gotama, que los brahmanes observan el festival paccorohani?”.
“El festival paccorohani en la disciplina de los Nobles, brahmán, es muy diferente que el festival paccorohani de los brahmanes”.
“Pero, ¿cómo es el festival paccorohani en la disciplina de los Nobles, maestro Gotama? Sería bueno que el maestro Gotama me enseñase el Dhamma, explicándome cómo se observa el festival paccorohani en la disciplina de los Nobles”.
“Bien, entonces escucha, brahmán, y presta atención que voy a hablar”.
“Sí, señor”, respondió el brahmán Janussoni y el Bienaventurado continuó:
“He aquí, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado del incorrecto punto de vista es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona el incorrecto punto de vista; desciende desde el incorrecto punto de vista.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta intención es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta intención; desciende desde la incorrecta intención.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta forma de hablar es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta forma de hablar; desciende desde la incorrecta forma de hablar.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta acción es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta acción; desciende desde la incorrecta acción.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta forma de vida es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta forma de vida; desciende desde la incorrecta forma de vida.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado del incorrecto esfuerzo es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona el incorrecto esfuerzo; desciende desde el incorrecto esfuerzo.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta atención consciente es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta atención consciente; desciende desde la incorrecta atención consciente.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta concentración es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta concentración; desciende desde la incorrecta concentración.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta sabiduría es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta sabiduría; desciende desde la incorrecta sabiduría.
“Además, brahmán, el noble discípulo reflexiona así: ‘El resultado de la incorrecta liberación es malo, tanto en esta presente vida como en las vidas venideras’. Habiendo reflexionado así, abandona la incorrecta liberación; desciende desde la incorrecta liberación.
“Es de esta manera, brahmán, cómo se observa el festival paccorohani en la disciplina de los Nobles”.
“El festival paccorohani en la disciplina de los Nobles, maestro Gotama, es muy diferente que el festival paccorohani de los brahmanes.
“¡Excelente, maestro Gotama! ¡Excelente, maestro Gotama! El maestro Gotama esclareció el Dhamma de diferentes maneras, como si enderezara lo que estaba torcido, revelara lo que estaba oculto, mostrara el camino a los que estaban perdidos o sostuviera una lámpara en medio de la oscuridad, de manera tal que los de buena vista pudieran ver las formas. Ahora voy por refugio al maestro Gotama, al Dhamma y al Sangha de los monjes. Que el maestro Gotama me considere como su seguidor laico a partir de ahora, que ha ido por refugio de por vida”.
Tena kho pana samayena jāṇussoṇi brāhmaṇo tadahuposathe sīsaṁnhāto navaṁ khomayugaṁ nivattho allakusamuṭṭhiṁ ādāya bhagavato avidūre ekamantaṁ ṭhito hoti. *jāṇussoṇi → jānussoni (si); jānussoṇi (si); jāṇusoṇi (mr) | sīsaṁnhāto → sīsaṁnahāto (bj, pts1ed); sīsanhāto (sya-all)
Tena kho pana samayena jāṇussoṇi brāhmaṇo tadahuposathe sīsaṁnhāto navaṁ khomayugaṁ nivattho allakusamuṭṭhiṁ ādāya bhagavato avidūre ekamantaṁ ṭhito hoti. *jāṇussoṇi → jānussoni (si); jānussoṇi (si); jāṇusoṇi (mr) | sīsaṁnhāto → sīsaṁnahāto (bj, pts1ed); sīsanhāto (sya-all)
Tena kho pana samayena jāṇussoṇi brāhmaṇo tadahuposathe sīsaṁnhāto navaṁ khomayugaṁ nivattho allakusamuṭṭhiṁ ādāya bhagavato avidūre ekamantaṁ ṭhito hoti. *jāṇussoṇi → jānussoni (si); jānussoṇi (si); jāṇusoṇi (mr) | sīsaṁnhāto → sīsaṁnahāto (bj, pts1ed); sīsanhāto (sya-all)
Addasā kho bhagavā jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ tadahuposathe sīsaṁnhātaṁ navaṁ khomayugaṁ nivatthaṁ allakusamuṭṭhiṁ ādāya ekamantaṁ ṭhitaṁ. Disvāna jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ etadavoca: “kiṁ nu tvaṁ, brāhmaṇa, tadahuposathe sīsaṁnhāto navaṁ khomayugaṁ nivattho allakusamuṭṭhiṁ ādāya ekamantaṁ ṭhito? Kiṁ nvajja brāhmaṇakulassā”ti? *nvajja → kiṁ nu ajja (sya-all); kiṁ nu kho ajja (pts1ed); kiṁ nu khvajja (mr) | brāhmaṇakulassā”ti → brāhmaṇa brahmakusalassāti (mr)
Addasā kho bhagavā jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ tadahuposathe sīsaṁnhātaṁ navaṁ khomayugaṁ nivatthaṁ allakusamuṭṭhiṁ ādāya ekamantaṁ ṭhitaṁ.
Disvāna jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ etadavoca:
“kiṁ nu tvaṁ, brāhmaṇa, tadahuposathe sīsaṁnhāto navaṁ khomayugaṁ nivattho allakusamuṭṭhiṁ ādāya ekamantaṁ ṭhito?
Kiṁ nvajja brāhmaṇakulassā”ti? *nvajja → kiṁ nu ajja (sya-all); kiṁ nu kho ajja (pts1ed); kiṁ nu khvajja (mr) | brāhmaṇakulassā”ti → brāhmaṇa brahmakusalassāti (mr)
Addasā kho bhagavā jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ tadahuposathe sīsaṁnhātaṁ navaṁ khomayugaṁ nivatthaṁ allakusamuṭṭhiṁ ādāya ekamantaṁ ṭhitaṁ. Disvāna jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ etadavoca: “kiṁ nu tvaṁ, brāhmaṇa, tadahuposathe sīsaṁnhāto navaṁ khomayugaṁ nivattho allakusamuṭṭhiṁ ādāya ekamantaṁ ṭhito? Kiṁ nvajja brāhmaṇakulassā”ti? *nvajja → kiṁ nu ajja (sya-all); kiṁ nu kho ajja (pts1ed); kiṁ nu khvajja (mr) | brāhmaṇakulassā”ti → brāhmaṇa brahmakusalassāti (mr)
“Paccorohaṇī, bho gotama, ajja brāhmaṇakulassā”ti. *brāhmaṇakulassā”ti → brahmakusalassāti (mr)
“Paccorohaṇī, bho gotama, ajja brāhmaṇakulassā”ti. *brāhmaṇakulassā”ti → brahmakusalassāti (mr)
“Paccorohaṇī, bho gotama, ajja brāhmaṇakulassā”ti. *brāhmaṇakulassā”ti → brahmakusalassāti (mr)
“Yathā kathaṁ pana, brāhmaṇa, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hotī”ti?
“Yathā kathaṁ pana, brāhmaṇa, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hotī”ti?
“Yathā kathaṁ pana, brāhmaṇa, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hotī”ti?
“Idha, bho gotama, brāhmaṇā tadahuposathe sīsaṁnhātā navaṁ khomayugaṁ nivatthā allena gomayena pathaviṁ opuñjitvā haritehi kusehi pattharitvā antarā ca velaṁ antarā ca agyāgāraṁ seyyaṁ kappenti. *pattharitvā → pavitthāretvā (mr)Te taṁ rattiṁ tikkhattuṁ paccuṭṭhāya pañjalikā aggiṁ namassanti: ‘paccorohāma bhavantaṁ, paccorohāma bhavantan’ti. Bahukena ca sappitelanavanītena aggiṁ santappenti. Tassā ca rattiyā accayena paṇītena khādanīyena bhojanīyena brāhmaṇe santappenti. Evaṁ, bho gotama, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hotī”ti.
“Idha, bho gotama, brāhmaṇā tadahuposathe sīsaṁnhātā navaṁ khomayugaṁ nivatthā allena gomayena pathaviṁ opuñjitvā haritehi kusehi pattharitvā antarā ca velaṁ antarā ca agyāgāraṁ seyyaṁ kappenti. *pattharitvā → pavitthāretvā (mr)
Te taṁ rattiṁ tikkhattuṁ paccuṭṭhāya pañjalikā aggiṁ namassanti:
‘paccorohāma bhavantaṁ, paccorohāma bhavantan’ti.
Bahukena ca sappitelanavanītena aggiṁ santappenti.
Tassā ca rattiyā accayena paṇītena khādanīyena bhojanīyena brāhmaṇe santappenti.
Evaṁ, bho gotama, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hotī”ti.
“Idha, bho gotama, brāhmaṇā tadahuposathe sīsaṁnhātā navaṁ khomayugaṁ nivatthā allena gomayena pathaviṁ opuñjitvā haritehi kusehi pattharitvā antarā ca velaṁ antarā ca agyāgāraṁ seyyaṁ kappenti. *pattharitvā → pavitthāretvā (mr)Te taṁ rattiṁ tikkhattuṁ paccuṭṭhāya pañjalikā aggiṁ namassanti: ‘paccorohāma bhavantaṁ, paccorohāma bhavantan’ti. Bahukena ca sappitelanavanītena aggiṁ santappenti. Tassā ca rattiyā accayena paṇītena khādanīyena bhojanīyena brāhmaṇe santappenti. Evaṁ, bho gotama, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hotī”ti.
“Aññathā kho, brāhmaṇa, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hoti, aññathā ca pana ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Aññathā kho, brāhmaṇa, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hoti, aññathā ca pana ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Aññathā kho, brāhmaṇa, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī hoti, aññathā ca pana ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Yathā kathaṁ pana, bho gotama, ariyassa vinaye paccorohaṇī hoti? Sādhu me bhavaṁ gotamo tathā dhammaṁ desetu yathā ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Yathā kathaṁ pana, bho gotama, ariyassa vinaye paccorohaṇī hoti?
Sādhu me bhavaṁ gotamo tathā dhammaṁ desetu yathā ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Yathā kathaṁ pana, bho gotama, ariyassa vinaye paccorohaṇī hoti? Sādhu me bhavaṁ gotamo tathā dhammaṁ desetu yathā ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Tena hi, brāhmaṇa, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Tena hi, brāhmaṇa, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Tena hi, brāhmaṇa, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Evaṁ, bho”ti kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca:
“Evaṁ, bho”ti kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavato paccassosi.
“Evaṁ, bho”ti kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca:
“Idha, brāhmaṇa, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati: ‘micchādiṭṭhiyā kho pāpako vipāko diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchādiṭṭhiṁ pajahati; micchādiṭṭhiyā paccorohati.
“Idha, brāhmaṇa, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati:
‘micchādiṭṭhiyā kho pāpako vipāko
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchādiṭṭhiṁ pajahati;
micchādiṭṭhiyā paccorohati.
“Idha, brāhmaṇa, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati: ‘micchādiṭṭhiyā kho pāpako vipāko diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchādiṭṭhiṁ pajahati; micchādiṭṭhiyā paccorohati.
… ‘Micchāsaṅkappassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāsaṅkappaṁ pajahati; micchāsaṅkappā paccorohati.
… ‘Micchāsaṅkappassa kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāsaṅkappaṁ pajahati;
micchāsaṅkappā paccorohati.
… ‘Micchāsaṅkappassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāsaṅkappaṁ pajahati; micchāsaṅkappā paccorohati.
… ‘Micchāvācāya kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāvācaṁ pajahati; micchāvācāya paccorohati.
… ‘Micchāvācāya kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāvācaṁ pajahati;
micchāvācāya paccorohati.
… ‘Micchāvācāya kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāvācaṁ pajahati; micchāvācāya paccorohati.
… ‘Micchākammantassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchākammantaṁ pajahati; micchākammantā paccorohati.
… ‘Micchākammantassa kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchākammantaṁ pajahati;
micchākammantā paccorohati.
… ‘Micchākammantassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchākammantaṁ pajahati; micchākammantā paccorohati.
… ‘Micchāājīvassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāājīvaṁ pajahati; micchāājīvā paccorohati.
… ‘Micchāājīvassa kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāājīvaṁ pajahati;
… ‘Micchāājīvassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāājīvaṁ pajahati; micchāājīvā paccorohati.
… ‘Micchāvāyāmassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāvāyāmaṁ pajahati; micchāvāyāmā paccorohati.
… ‘Micchāvāyāmassa kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāvāyāmaṁ pajahati;
micchāvāyāmā paccorohati.
… ‘Micchāvāyāmassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāvāyāmaṁ pajahati; micchāvāyāmā paccorohati.
… ‘Micchāsatiyā kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāsatiṁ pajahati; micchāsatiyā paccorohati.
… ‘Micchāsatiyā kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāsatiṁ pajahati;
micchāsatiyā paccorohati.
… ‘Micchāsatiyā kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāsatiṁ pajahati; micchāsatiyā paccorohati.
… ‘Micchāsamādhissa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāsamādhiṁ pajahati; micchāsamādhimhā paccorohati.
… ‘Micchāsamādhissa kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāsamādhiṁ pajahati;
micchāsamādhimhā paccorohati.
… ‘Micchāsamādhissa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāsamādhiṁ pajahati; micchāsamādhimhā paccorohati.
… ‘Micchāñāṇassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāñāṇaṁ pajahati; micchāñāṇamhā paccorohati.
… ‘Micchāñāṇassa kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāñāṇaṁ pajahati;
micchāñāṇamhā paccorohati.
… ‘Micchāñāṇassa kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāñāṇaṁ pajahati; micchāñāṇamhā paccorohati.
… ‘Micchāvimuttiyā kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāvimuttiṁ pajahati; micchāvimuttiyā paccorohati. Evaṁ kho, brāhmaṇa, ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
… ‘Micchāvimuttiyā kho pāpako vipāko—
diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti.
So iti paṭisaṅkhāya micchāvimuttiṁ pajahati;
micchāvimuttiyā paccorohati.
Evaṁ kho, brāhmaṇa, ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
… ‘Micchāvimuttiyā kho pāpako vipāko—diṭṭhe ceva dhamme abhisamparāyañcā’ti. So iti paṭisaṅkhāya micchāvimuttiṁ pajahati; micchāvimuttiyā paccorohati. Evaṁ kho, brāhmaṇa, ariyassa vinaye paccorohaṇī hotī”ti.
“Aññathā, bho gotama, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī, aññathā ca pana ariyassa vinaye paccorohaṇī hoti. Imissā ca, bho gotama, ariyassa vinaye paccorohaṇiyā brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī kalaṁ nāgghati soḷasiṁ. Abhikkantaṁ, bho gotama …pe… upāsakaṁ maṁ bhavaṁ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti.
“Aññathā, bho gotama, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī, aññathā ca pana ariyassa vinaye paccorohaṇī hoti.
Imissā ca, bho gotama, ariyassa vinaye paccorohaṇiyā brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī kalaṁ nāgghati soḷasiṁ.
Abhikkantaṁ, bho gotama …pe…
upāsakaṁ maṁ bhavaṁ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti.
“Aññathā, bho gotama, brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī, aññathā ca pana ariyassa vinaye paccorohaṇī hoti. Imissā ca, bho gotama, ariyassa vinaye paccorohaṇiyā brāhmaṇānaṁ paccorohaṇī kalaṁ nāgghati soḷasiṁ. Abhikkantaṁ, bho gotama …pe… upāsakaṁ maṁ bhavaṁ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti.