En una ocasión, el Bienaventurado estaba morando cerca de Savatthi en la arboleda Jeta del parque de Anathapindika. En este tiempo, el rey de los kosalas, Pasenadi, se fue junto al Bienaventurado y, al llegar, lo saludó respetuosamente y se sentó a un lado. Justo en este tiempo acababa de fallecer la reina Mallika.
Entonces, un cierto hombre se acercó al rey y susurró a su oído lo siguiente: “Su majestad, la reina Mallika acaba de fallecer”. Cuando esto fue dicho, el rey de los kosalas, Pasenadi, se puso gravemente dolorido y enfermo de corazón; con sus hombros caídos, con el rostro marchito, permaneció empollado y sin palabra.
Y el Bienaventurado miró al rey, empollado ahí y sin palabra, gravemente dolorido y enfermo de corazón y se dirigió a él con estas palabras:
“Gran rey, he aquí, hay esas cinco situaciones que no pueden acontecer a un asceta o brahmán, a un deva, Mara o Brama ni a nadie en este mundo. Y, ¿cuáles son esas cinco? Que lo que está sujeto a la vejez, no envejezca. Esta es la situación que no puede acontecer a un asceta o brahmán, a un deva, Mara o Brama ni a nadie en este mundo. Que lo que está sujeto a la enfermedad, no se enferme. Esta es la situación que no puede acontecer a un asceta o brahmán, a un deva, Mara o Brama ni a nadie en este mundo. Que lo que está sujeto a la muerte, no se muera. Esta es la situación que no puede acontecer a un asceta o brahmán, a un deva, Mara o Brama ni a nadie en este mundo. Que lo que está sujeto a la destrucción, no sea destruido. Esta es la situación que no puede acontecer a un asceta o brahmán, a un deva, Mara o Brama ni a nadie en este mundo. Que lo que está sujeto a perderse, no se pierda. Esta es la situación que no puede acontecer a un asceta o brahmán, a un deva, Mara o Brama ni a nadie en este mundo.
El resto sigue igual reemplazando “monjes” por “gran rey”.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho rājā pasenadi kosalo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Atha kho rājā pasenadi kosalo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho rājā pasenadi kosalo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Tena kho pana samayena mallikā devī kālaṅkatā hoti. *Tena kho pana samayena mallikā devī kālaṅkatā hoti → etthantare pāṭho si potthakeAtha kho aññataro puriso yena rājā pasenadi kosalo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rañño pasenadissa kosalassa upakaṇṇake āroceti: “mallikā devī, deva, kālaṅkatā”ti. *mallikā devī, deva → deva devī (sya-all, km, pts1ed)
Tena kho pana samayena mallikā devī kālaṅkatā hoti. *Tena kho pana samayena mallikā devī kālaṅkatā hoti → etthantare pāṭho si potthake
Atha kho aññataro puriso yena rājā pasenadi kosalo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rañño pasenadissa kosalassa upakaṇṇake āroceti:
“mallikā devī, deva, kālaṅkatā”ti. *mallikā devī, deva → deva devī (sya-all, km, pts1ed)
Tena kho pana samayena mallikā devī kālaṅkatā hoti. *Tena kho pana samayena mallikā devī kālaṅkatā hoti → etthantare pāṭho si potthakeAtha kho aññataro puriso yena rājā pasenadi kosalo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rañño pasenadissa kosalassa upakaṇṇake āroceti: “mallikā devī, deva, kālaṅkatā”ti. *mallikā devī, deva → deva devī (sya-all, km, pts1ed)
Evaṁ vutte, rājā pasenadi kosalo dukkhī dummano pattakkhandho adhomukho pajjhāyanto appaṭibhāno nisīdi.
Evaṁ vutte, rājā pasenadi kosalo dukkhī dummano pattakkhandho adhomukho pajjhāyanto appaṭibhāno nisīdi.
Evaṁ vutte, rājā pasenadi kosalo dukkhī dummano pattakkhandho adhomukho pajjhāyanto appaṭibhāno nisīdi.
Atha kho bhagavā rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ dukkhiṁ dummanaṁ pattakkhandhaṁ adhomukhaṁ pajjhāyantaṁ appaṭibhānaṁ viditvā rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ etadavoca: “pañcimāni, mahārāja, alabbhanīyāni ṭhānāni samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṁ. Katamāni pañca? ‘Jarādhammaṁ mā jīrī’ti alabbhanīyaṁ ṭhānaṁ …pe… na socanāya paridevanāya …pe… kammaṁ daḷhaṁ kinti karomi dānī”ti.
Atha kho bhagavā rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ dukkhiṁ dummanaṁ pattakkhandhaṁ adhomukhaṁ pajjhāyantaṁ appaṭibhānaṁ viditvā rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ etadavoca:
“pañcimāni, mahārāja, alabbhanīyāni ṭhānāni samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṁ.
‘Jarādhammaṁ mā jīrī’ti alabbhanīyaṁ ṭhānaṁ …pe… na socanāya paridevanāya …pe… kammaṁ daḷhaṁ kinti karomi dānī”ti.
Atha kho bhagavā rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ dukkhiṁ dummanaṁ pattakkhandhaṁ adhomukhaṁ pajjhāyantaṁ appaṭibhānaṁ viditvā rājānaṁ pasenadiṁ kosalaṁ etadavoca: “pañcimāni, mahārāja, alabbhanīyāni ṭhānāni samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṁ. Katamāni pañca? ‘Jarādhammaṁ mā jīrī’ti alabbhanīyaṁ ṭhānaṁ …pe… na socanāya paridevanāya …pe… kammaṁ daḷhaṁ kinti karomi dānī”ti.