En Savatthi. En esa ocasión el rey Pasenadi de Kosala se fue a la terraza superior del palacio con la princesa Mallika. Entonces, el rey Pasenadi de Kosala dijo a la princesa Mallika: “¿Hay alguien, Mallika, más querido para ti que tú misma?”.
“No hay nadie, gran rey, más querido para mí que yo misma. Pero y, ¿hay alguien, gran rey, más querido para ti que tú mismo?”.
“Para mí tampoco, Mallika, nadie hay más querido que yo mismo”.
Acto seguido, el rey Pasenadi de Kosala descendió del palacio y se acercó al Bienaventurado, le rindió homenaje, se sentó a un lado y le relató su conversación con la princesa Mallika. Entonces el Bienaventurado, habiendo comprendido el significado de esto, en esta ocasión recitó el siguiente verso:
“Habiendo atravesado los cuatro puntos cardinales con la mente,
Uno se da cuenta que no hay nadie más querido que uno mismo,
De ahí que cada cual se tiene a sí mismo como lo más querido,
Y amándose a sí mismo, no debe dañar a otros”.
Sāvatthinidānaṁ.
Sāvatthinidānaṁ.
Tena kho pana samayena rājā pasenadi kosalo mallikāya deviyā saddhiṁ uparipāsādavaragato hoti.
Tena kho pana samayena rājā pasenadi kosalo mallikāya deviyā saddhiṁ uparipāsādavaragato hoti.
Tena kho pana samayena rājā pasenadi kosalo mallikāya deviyā saddhiṁ uparipāsādavaragato hoti.
Atha kho rājā pasenadi kosalo mallikaṁ deviṁ etadavoca: “atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro”ti?
Atha kho rājā pasenadi kosalo mallikaṁ deviṁ etadavoca:
“atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro”ti?
Atha kho rājā pasenadi kosalo mallikaṁ deviṁ etadavoca: “atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro”ti?
“Natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro. Tuyhaṁ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro”ti?
“Natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro.
Tuyhaṁ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro”ti?
“Natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro. Tuyhaṁ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro”ti?
“Mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro”ti.
“Mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro”ti.
“Mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro”ti.
Atha kho rājā pasenadi kosalo pāsādā orohitvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṁ etadavoca: “idhāhaṁ, bhantebhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario, mallikāya deviyā saddhiṁ uparipāsādavaragato mallikaṁ deviṁ etadavocaṁ: ‘atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro’ti? Evaṁ vutte, bhante, mallikā devī maṁ etadavoca: ‘natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro. Tuyhaṁ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro’ti? Evaṁ vuttāhaṁ, bhante, mallikaṁ deviṁ etadavocaṁ: ‘mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro’”ti.
Atha kho rājā pasenadi kosalo pāsādā orohitvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṁ etadavoca:
“idhāhaṁ,
bhantebhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario, mallikāya deviyā saddhiṁ uparipāsādavaragato mallikaṁ deviṁ etadavocaṁ:
‘atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro’ti?
Evaṁ vutte, bhante, mallikā devī maṁ etadavoca:
‘natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro.
Tuyhaṁ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro’ti?
Evaṁ vuttāhaṁ, bhante, mallikaṁ deviṁ etadavocaṁ:
‘mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro’”ti.
Atha kho rājā pasenadi kosalo pāsādā orohitvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṁ etadavoca: “idhāhaṁ, bhantebhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario, mallikāya deviyā saddhiṁ uparipāsādavaragato mallikaṁ deviṁ etadavocaṁ: ‘atthi nu kho te, mallike, kocañño attanā piyataro’ti? Evaṁ vutte, bhante, mallikā devī maṁ etadavoca: ‘natthi kho me, mahārāja, kocañño attanā piyataro. Tuyhaṁ pana, mahārāja, atthañño koci attanā piyataro’ti? Evaṁ vuttāhaṁ, bhante, mallikaṁ deviṁ etadavocaṁ: ‘mayhampi kho, mallike, natthañño koci attanā piyataro’”ti.
Atha kho bhagavā etamatthaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ gāthaṁ abhāsi:
Atha kho bhagavā etamatthaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ gāthaṁ abhāsi:
Atha kho bhagavā etamatthaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ gāthaṁ abhāsi:
“Sabbā disā anuparigamma cetasā, Nevajjhagā piyataramattanā kvaci; Evaṁ piyo puthu attā paresaṁ, Tasmā na hiṁse paramattakāmo”ti.
“Sabbā disā anuparigamma cetasā,
Nevajjhagā piyataramattanā kvaci;
Evaṁ piyo puthu attā paresaṁ,
Tasmā na hiṁse paramattakāmo”ti.
“Sabbā disā anuparigamma cetasā, Nevajjhagā piyataramattanā kvaci; Evaṁ piyo puthu attā paresaṁ, Tasmā na hiṁse paramattakāmo”ti.