“Monjes, he aquí existen estas dos personas que surgen en el mundo para el bienestar de mucha gente, para la felicidad de mucha gente, para el bien, el bienestar y la felicidad de los devas y seres humanos. Y, ¿cuáles son esas dos? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado y el monarca que pone en movimiento la rueda. Estas son las dos personas que surgen en el mundo para el bienestar de mucha gente, para la felicidad de mucha gente, para el bien, el bienestar y la felicidad de los devas y seres humanos.”
“Monjes, he aquí existen estas dos personas que surgen en el mundo que son humanos extraordinarios. Y, ¿cuáles son esas dos? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado y el monarca que pone en movimiento la rueda. Estas son las dos personas que surgen en el mundo y que son humanos extraordinarios.”
“Monjes, he aquí existen estas dos personas cuya muerte enluta a mucha gente. Y, ¿cuáles son esas dos? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado y el monarca que pone en movimiento la rueda. Estas son las dos personas cuya muerte enluta a mucha gente.”
“Monjes, he aquí existen estas dos personas que son dignas de una estupa. Y, ¿cuáles son esas dos? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado y el monarca que pone en movimiento la rueda. Estas son las dos personas que son dignas de una estupa.”
“Monjes, he aquí estos dos son iluminados. Y, ¿quiénes son esos dos? El Tathagata, el Arahant, el Perfectamente Iluminado y el monarca que pone en movimiento la rueda. Estos dos son iluminados.”
“Monjes, he aquí estos no se atemorizan con el estallido de un rayo. Y, ¿quiénes son esos dos? El monje cuyas corrupciones mentales han sido destruidas y el elefante de pura sangre. Estos dos son los que no se atemorizan con el estallido de un rayo.
“Monjes, he aquí estos no se atemorizan con el estallido de un rayo. Y, ¿quiénes son esos dos? El monje cuyas corrupciones mentales han sido destruidas y el caballo de pura sangre. Estos dos son los que no se atemorizan con el estallido de un rayo.”
“Monjes, he aquí estos no se atemorizan con el estallido de un rayo. Y, ¿quiénes son esos dos? El monje cuyas corrupciones mentales han sido destruidas y el león, el rey de las bestias. Estos dos son los que no se atemorizan con el estallido de un rayo.”
“Monjes, por dos razones los faunos no pronuncian palabras humanas. Y, ¿cuáles son esas dos? [Pensando:] ‘No hablemos falsamente’ y ‘No difamemos a otros con algo que sea contrario a los hechos’. Estas son las dos razones, por las cuales los faunos no pronuncian palabras humanas.”
“Monjes, la mujer muere insatisfecha y descontenta de dos cosas. Y, ¿cuáles son esas dos? El intercambio sexual y dar a luz. Estas son las dos cosas, de las cuales la mujer muere insatisfecha y descontenta.”
“Monjes, voy a enseñaros acerca de la residencia entre los malos y acerca de la residencia entre los buenos. Escuchad y prestad atención que voy a hablar.”
“Sí, Venerable Señor”, respondieron aquellos monjes y el Bienaventurado continuó:
“Y, ¿cómo, monjes, es la residencia entre los malos y cómo viven los malos juntos? He aquí, este pensamiento se le ocurre al monje anciano: ‘un [monje] anciano—o un [monje] del medio o junior- no debería corregirme. Ni yo debería corregir a un [monje] anciano, a un [monje] del medio ni a un junior. Si un [monje] anciano me corrigiese, podría haberlo hecho sin compasión y no compasivamente. Entonces, podría decirle que «no», maltratarlo, y viendo [mi ofensa], hasta no enmendarla. Si un [monje] del medio… un junior me corrigiese, podría haberlo hecho sin compasión y no compasivamente. Entonces, podría decirle que «no», maltratarlo, y viendo [mi ofensa], hasta no enmendarla’.
“Y este pensamiento también se le ocurre al [monje] del medio… al junior: ‘un [monje] anciano—o un [monje] del medio o junior- no debería corregirme. Ni yo debería corregir a un [monje] anciano, a un [monje] del medio ni a un junior. Si un [monje] anciano me corrigiese, podría hacerlo sin compasión y no compasivamente. Entonces, podría decirle que «no», maltratarlo, y viendo [mi ofensa], hasta no enmendarla. Si un [monje] del medio… un junior me corrigiese, podría haberlo hecho sin compasión y no compasivamente. Entonces, podría decirle que «no», maltratarlo, y viendo [mi ofensa], hasta no enmendarla’. Así es, monjes, la residencia entre los malos y así es cómo viven los malos juntos.
“Y, ¿cómo, monjes, es la residencia entre los buenos y cómo viven los buenos juntos? He aquí, este pensamiento se le ocurre al monje anciano: ‘un [monje] anciano—o un [monje] del medio o junior- debería corregirme. Y yo debería corregir a un [monje] anciano, a un [monje] del medio y a un junior. Si un [monje] anciano me corrigiese, podría haberlo hecho compasivamente y no sin compasión. Entonces, podría decirle «bien», no lo maltrataría, y viendo [mi ofensa] la enmendaría. Si un [monje] del medio… un junior me corrigiese, podría hacerlo compasivamente y no sin compasión. Entonces, podría decirle «bien», no lo maltrataría, y viendo [mi ofensa] la enmendaría.’
“Y este pensamiento también se le ocurre al [monje] del medio… al junior: ‘un [monje] anciano—o un [monje] del medio o junior- debería corregirme. Y yo debería corregir a un [monje] anciano, a un [monje] del medio y a un junior. Si un [monje] anciano me corrigiese, podría haberlo hecho compasivamente y no sin compasión. Entonces, podría decirle «bien», no lo maltrataría, y viendo [mi ofensa] la enmendaría. Si un [monje] del medio… un junior me corrigiese, podría hacerlo compasivamente y no sin compasión. Entonces, podría decirle «bien», no lo maltrataría, y viendo [mi ofensa] la enmendaría.’ Así es, monjes, la residencia entre los bueno y así es cómo viven los buenos juntos.”
“Monjes, en consideración a algún asunto disciplinario, cuando el intercambio de palabras entre ambas partes se hace con la resolución interna de la insolencia acerca de los puntos de vista, con resentimiento, amargura y exasperación, lo que se puede esperar es, que este asunto disciplinario conducirá a rencor y animosidad por largo tiempo, y los monjes no vivirán en bienestar.
“Monjes, en consideración a algún asunto disciplinario, cuando el intercambio de palabras entre ambas partes se hace sin la resolución interna de la insolencia acerca de los puntos de vista, sin resentimiento, amargura ni exasperación, lo que se puede esperar es, que este asunto disciplinario no conducirá a rencor ni animosidad por largo tiempo, y los monjes vivirán en bienestar.”
6. Puggalavagga
6. Puggalavagga
“Dveme, bhikkhave, puggalā loke uppajjamānā uppajjanti bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī. Ime kho, bhikkhave, dve puggalā loke uppajjamānā uppajjanti bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
“Dveme, bhikkhave, puggalā loke uppajjamānā uppajjanti bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ.
Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī.
Ime kho, bhikkhave, dve puggalā loke uppajjamānā uppajjanti bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
“Dveme, bhikkhave, puggalā loke uppajjamānā uppajjanti bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī. Ime kho, bhikkhave, dve puggalā loke uppajjamānā uppajjanti bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
“Dveme, bhikkhave, puggalā loke uppajjamānā uppajjanti acchariyamanussā. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī. Ime kho, bhikkhave, dve puggalā loke uppajjamānā uppajjanti acchariyamanussā”ti.
“Dveme, bhikkhave, puggalā loke uppajjamānā uppajjanti acchariyamanussā.
Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī.
Ime kho, bhikkhave, dve puggalā loke uppajjamānā uppajjanti acchariyamanussā”ti.
“Dveme, bhikkhave, puggalā loke uppajjamānā uppajjanti acchariyamanussā. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī. Ime kho, bhikkhave, dve puggalā loke uppajjamānā uppajjanti acchariyamanussā”ti.
“Dvinnaṁ, bhikkhave, puggalānaṁ kālakiriyā bahuno janassa anutappā hoti. Katamesaṁ dvinnaṁ? Tathāgatassa ca arahato sammāsambuddhassa, rañño ca cakkavattissa. Imesaṁ kho, bhikkhave, dvinnaṁ puggalānaṁ kālakiriyā bahuno janassa anutappā hotī”ti.
“Dvinnaṁ, bhikkhave, puggalānaṁ kālakiriyā bahuno janassa anutappā hoti.
Tathāgatassa ca arahato sammāsambuddhassa, rañño ca cakkavattissa.
Imesaṁ kho, bhikkhave, dvinnaṁ puggalānaṁ kālakiriyā bahuno janassa anutappā hotī”ti.
“Dvinnaṁ, bhikkhave, puggalānaṁ kālakiriyā bahuno janassa anutappā hoti. Katamesaṁ dvinnaṁ? Tathāgatassa ca arahato sammāsambuddhassa, rañño ca cakkavattissa. Imesaṁ kho, bhikkhave, dvinnaṁ puggalānaṁ kālakiriyā bahuno janassa anutappā hotī”ti.
“Dveme, bhikkhave, thūpārahā. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī. Ime kho, bhikkhave, dve thūpārahā”ti.
“Dveme, bhikkhave, thūpārahā.
Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī.
Ime kho, bhikkhave, dve thūpārahā”ti.
“Dveme, bhikkhave, thūpārahā. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, rājā ca cakkavattī. Ime kho, bhikkhave, dve thūpārahā”ti.
“Dveme, bhikkhave, buddhā. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, paccekabuddho ca. Ime kho, bhikkhave, dve buddhā”ti.
“Dveme, bhikkhave, buddhā.
Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, paccekabuddho ca.
Ime kho, bhikkhave, dve buddhā”ti.
“Dveme, bhikkhave, buddhā. Katame dve? Tathāgato ca arahaṁ sammāsambuddho, paccekabuddho ca. Ime kho, bhikkhave, dve buddhā”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khīṇāsavo, hatthājānīyo ca. Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti.
Bhikkhu ca khīṇāsavo, hatthājānīyo ca.
Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khīṇāsavo, hatthājānīyo ca. Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khīṇāsavo, assājānīyo ca. Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti.
Bhikkhu ca khīṇāsavo, assājānīyo ca.
Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khīṇāsavo, assājānīyo ca. Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khīṇāsavo, sīho ca migarājā. Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti.
Bhikkhu ca khīṇāsavo, sīho ca migarājā.
Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, asaniyā phalantiyā na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khīṇāsavo, sīho ca migarājā. Ime kho, bhikkhave, dve asaniyā phalantiyā na santasantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, atthavase sampassamānā kiṁpurisā mānusiṁ vācaṁ na bhāsanti. Katame dve? Mā ca musā bhaṇimhā, mā ca paraṁ abhūtena abbhācikkhimhāti. Ime kho, bhikkhave, dve atthavase sampassamānā kiṁpurisā mānusiṁ vācaṁ na bhāsantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, atthavase sampassamānā kiṁpurisā mānusiṁ vācaṁ na bhāsanti.
Mā ca musā bhaṇimhā, mā ca paraṁ abhūtena abbhācikkhimhāti.
Ime kho, bhikkhave, dve atthavase sampassamānā kiṁpurisā mānusiṁ vācaṁ na bhāsantī”ti.
“Dveme, bhikkhave, atthavase sampassamānā kiṁpurisā mānusiṁ vācaṁ na bhāsanti. Katame dve? Mā ca musā bhaṇimhā, mā ca paraṁ abhūtena abbhācikkhimhāti. Ime kho, bhikkhave, dve atthavase sampassamānā kiṁpurisā mānusiṁ vācaṁ na bhāsantī”ti.
“Dvinnaṁ dhammānaṁ, bhikkhave, atitto appaṭivāno mātugāmo kālaṁ karoti. Katamesaṁ dvinnaṁ? Methunasamāpattiyā ca vijāyanassa ca. Imesaṁ kho, bhikkhave, dvinnaṁ dhammānaṁ atitto appaṭivāno mātugāmo kālaṁ karotī”ti.
“Dvinnaṁ dhammānaṁ, bhikkhave, atitto appaṭivāno mātugāmo kālaṁ karoti.
Methunasamāpattiyā ca vijāyanassa ca.
Imesaṁ kho, bhikkhave, dvinnaṁ dhammānaṁ atitto appaṭivāno mātugāmo kālaṁ karotī”ti.
“Dvinnaṁ dhammānaṁ, bhikkhave, atitto appaṭivāno mātugāmo kālaṁ karoti. Katamesaṁ dvinnaṁ? Methunasamāpattiyā ca vijāyanassa ca. Imesaṁ kho, bhikkhave, dvinnaṁ dhammānaṁ atitto appaṭivāno mātugāmo kālaṁ karotī”ti.
“Asantasannivāsañca vo, bhikkhave, desessāmi santasannivāsañca. Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.
“Asantasannivāsañca vo, bhikkhave, desessāmi santasannivāsañca.
Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.
“Asantasannivāsañca vo, bhikkhave, desessāmi santasannivāsañca. Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.
“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:
“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ.
“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:
“Kathañca, bhikkhave, asantasannivāso hoti, kathañca asanto sannivasanti?
“Kathañca, bhikkhave, asantasannivāso hoti, kathañca asanto sannivasanti?
“Kathañca, bhikkhave, asantasannivāso hoti, kathañca asanto sannivasanti?
Idha, bhikkhave, therassa bhikkhuno evaṁ hoti: ‘theropi maṁ na vadeyya, majjhimopi maṁ na vadeyya, navopi maṁ na vadeyya; therampāhaṁ na vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ na vadeyyaṁ, navampāhaṁ na vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ. *viheṭheyyaṁ → viheseyyampi naṁ (bj, sya-all, km, pts1ed)
Idha, bhikkhave, therassa bhikkhuno evaṁ hoti:
‘theropi maṁ na vadeyya, majjhimopi maṁ na vadeyya, navopi maṁ na vadeyya;
therampāhaṁ na vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ na vadeyyaṁ, navampāhaṁ na vadeyyaṁ.
Thero cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ. *viheṭheyyaṁ → viheseyyampi naṁ (bj, sya-all, km, pts1ed)
Idha, bhikkhave, therassa bhikkhuno evaṁ hoti: ‘theropi maṁ na vadeyya, majjhimopi maṁ na vadeyya, navopi maṁ na vadeyya; therampāhaṁ na vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ na vadeyyaṁ, navampāhaṁ na vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ. *viheṭheyyaṁ → viheseyyampi naṁ (bj, sya-all, km, pts1ed)
Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya, ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ’. Majjhimassapi bhikkhuno evaṁ hoti …pe… navassapi bhikkhuno evaṁ hoti: ‘theropi maṁ na vadeyya, majjhimopi maṁ na vadeyya, navopi maṁ na vadeyya; therampāhaṁ na vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ na vadeyyaṁ, navampāhaṁ na vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ. Majjhimo cepi maṁ vadeyya … navo cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ’.
Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya, ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ’.
Majjhimassapi bhikkhuno evaṁ hoti …pe… navassapi bhikkhuno evaṁ hoti:
‘theropi maṁ na vadeyya, majjhimopi maṁ na vadeyya, navopi maṁ na vadeyya;
therampāhaṁ na vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ na vadeyyaṁ, navampāhaṁ na vadeyyaṁ.
Thero cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ.
Majjhimo cepi maṁ vadeyya … navo cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ’.
Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya, ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ’. Majjhimassapi bhikkhuno evaṁ hoti …pe… navassapi bhikkhuno evaṁ hoti: ‘theropi maṁ na vadeyya, majjhimopi maṁ na vadeyya, navopi maṁ na vadeyya; therampāhaṁ na vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ na vadeyyaṁ, navampāhaṁ na vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ. Majjhimo cepi maṁ vadeyya … navo cepi maṁ vadeyya ahitānukampī maṁ vadeyya no hitānukampī, noti naṁ vadeyyaṁ viheṭheyyaṁ passampissa nappaṭikareyyaṁ’.
Evaṁ kho, bhikkhave, asantasannivāso hoti, evañca asanto sannivasanti.
Evaṁ kho, bhikkhave, asantasannivāso hoti, evañca asanto sannivasanti.
Evaṁ kho, bhikkhave, asantasannivāso hoti, evañca asanto sannivasanti.
Kathañca, bhikkhave, santasannivāso hoti, kathañca santo sannivasanti? Idha, bhikkhave, therassa bhikkhuno evaṁ hoti:
Kathañca, bhikkhave, santasannivāso hoti, kathañca santo sannivasanti?
Idha, bhikkhave, therassa bhikkhuno evaṁ hoti:
Kathañca, bhikkhave, santasannivāso hoti, kathañca santo sannivasanti? Idha, bhikkhave, therassa bhikkhuno evaṁ hoti:
‘theropi maṁ vadeyya, majjhimopi maṁ vadeyya, navopi maṁ vadeyya; therampāhaṁ vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ vadeyyaṁ, navampāhaṁ vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ. Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ’.
‘theropi maṁ vadeyya, majjhimopi maṁ vadeyya, navopi maṁ vadeyya;
therampāhaṁ vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ vadeyyaṁ, navampāhaṁ vadeyyaṁ.
Thero cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ.
Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ’.
‘theropi maṁ vadeyya, majjhimopi maṁ vadeyya, navopi maṁ vadeyya; therampāhaṁ vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ vadeyyaṁ, navampāhaṁ vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ. Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ’.
Majjhimassapi bhikkhuno evaṁ hoti …pe… navassapi bhikkhuno evaṁ hoti: ‘theropi maṁ vadeyya, majjhimopi maṁ vadeyya, navopi maṁ vadeyya; therampāhaṁ vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ vadeyyaṁ, navampāhaṁ vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ. Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ’.
Majjhimassapi bhikkhuno evaṁ hoti …pe… navassapi bhikkhuno evaṁ hoti:
‘theropi maṁ vadeyya, majjhimopi maṁ vadeyya, navopi maṁ vadeyya;
therampāhaṁ vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ vadeyyaṁ, navampāhaṁ vadeyyaṁ.
Thero cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ.
Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ’.
Majjhimassapi bhikkhuno evaṁ hoti …pe… navassapi bhikkhuno evaṁ hoti: ‘theropi maṁ vadeyya, majjhimopi maṁ vadeyya, navopi maṁ vadeyya; therampāhaṁ vadeyyaṁ, majjhimampāhaṁ vadeyyaṁ, navampāhaṁ vadeyyaṁ. Thero cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ. Majjhimo cepi maṁ vadeyya …pe… navo cepi maṁ vadeyya hitānukampī maṁ vadeyya no ahitānukampī, sādhūti naṁ vadeyyaṁ na naṁ viheṭheyyaṁ passampissa paṭikareyyaṁ’.
Evaṁ kho, bhikkhave, santasannivāso hoti, evañca santo sannivasantī”ti.
Evaṁ kho, bhikkhave, santasannivāso hoti, evañca santo sannivasantī”ti.
Evaṁ kho, bhikkhave, santasannivāso hoti, evañca santo sannivasantī”ti.
“Yasmiṁ, bhikkhave, adhikaraṇe ubhato vacīsaṁsāro diṭṭhipaḷāso cetaso āghāto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaṁ avūpasantaṁ hoti, tasmetaṁ, bhikkhave, adhikaraṇe pāṭikaṅkhaṁ: ‘dīghattāya kharattāya vāḷattāya saṁvattissati, bhikkhū ca na phāsuṁ viharissanti’. *phāsuṁ → phāsu (mr)
“Yasmiṁ, bhikkhave, adhikaraṇe ubhato vacīsaṁsāro diṭṭhipaḷāso cetaso āghāto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaṁ avūpasantaṁ hoti, tasmetaṁ, bhikkhave, adhikaraṇe pāṭikaṅkhaṁ:
‘dīghattāya kharattāya vāḷattāya saṁvattissati, bhikkhū ca na phāsuṁ viharissanti’. *phāsuṁ → phāsu (mr)
“Yasmiṁ, bhikkhave, adhikaraṇe ubhato vacīsaṁsāro diṭṭhipaḷāso cetaso āghāto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaṁ avūpasantaṁ hoti, tasmetaṁ, bhikkhave, adhikaraṇe pāṭikaṅkhaṁ: ‘dīghattāya kharattāya vāḷattāya saṁvattissati, bhikkhū ca na phāsuṁ viharissanti’. *phāsuṁ → phāsu (mr)
Yasmiñca kho, bhikkhave, adhikaraṇe ubhato vacīsaṁsāro diṭṭhipaḷāso cetaso āghāto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaṁ suvūpasantaṁ hoti, tasmetaṁ, bhikkhave, adhikaraṇe pāṭikaṅkhaṁ: ‘na dīghattāya kharattāya vāḷattāya saṁvattissati, bhikkhū ca phāsuṁ viharissantī’”ti.
Yasmiñca kho, bhikkhave, adhikaraṇe ubhato vacīsaṁsāro diṭṭhipaḷāso cetaso āghāto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaṁ suvūpasantaṁ hoti, tasmetaṁ, bhikkhave, adhikaraṇe pāṭikaṅkhaṁ:
‘na dīghattāya kharattāya vāḷattāya saṁvattissati, bhikkhū ca phāsuṁ viharissantī’”ti.
Yasmiñca kho, bhikkhave, adhikaraṇe ubhato vacīsaṁsāro diṭṭhipaḷāso cetaso āghāto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaṁ suvūpasantaṁ hoti, tasmetaṁ, bhikkhave, adhikaraṇe pāṭikaṅkhaṁ: ‘na dīghattāya kharattāya vāḷattāya saṁvattissati, bhikkhū ca phāsuṁ viharissantī’”ti.
Puggalavaggo paṭhamo.
Puggalavaggo paṭhamo.