“Monjes, he aquí estas cuatro clases de personas que se encuentran existiendo en el mundo. Y, ¿cuáles son esas cuatro? Alguien que no practica por su propio bienestar ni por el bienestar de los demás; alguien que practica por el bienestar de otros, pero no por su propio bienestar; alguien que practica por su propio bienestar, pero no por el bienestar de los demás; y alguien que practica tanto por su propio bienestar como por el bienestar de los demás.
“Imaginad, monjes, una la pira crematoria ardiendo en ambos extremos, pero manchada en el medio con estiércol: no se la podría utilizar como madera, ya sea en el pueblo o en el bosque. Al igual que ella, declaro yo, es la persona que no practica por su propio bienestar ni por el bienestar de los demás.
“Monjes, la persona que practica por el bienestar de otros, pero no por su propio bienestar, es más excelente y sublime entre estas [primeras] dos personas.
“Monjes, la persona que practica por su propio bienestar, pero no por el bienestar de los demás, es la más excelente y sublime entre estas [primeras] tres personas.
“Monjes, la persona que practica tanto por su propio bienestar como por el bienestar de los demás es la primera, la mejor, la preeminente, la suprema y la más sublime entre estas cuatro personas. Al igual que de la vaca viene la leche, de la leche la cuajada, de la cuajada la manteca, de la manteca la mantequilla clarificada y de la mantequilla clarificada la crema de la mantequilla clarificada, la cual es reconocida como lo mejor de todo [lo anterior], así también, la persona que practica tanto por su propio bienestar como por el bienestar de los demás es la primera, la mejor, la preeminente, la suprema y la más sublime entre estas cuatro personas.
“Éstas son, monjes, las cuatro clases de personas que se encuentran existiendo en el mundo”.
“Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ. Katame cattāro?
“Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ.
“Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ. Katame cattāro?
Nevattahitāya paṭipanno no parahitāya, parahitāya paṭipanno no attahitāya, attahitāya paṭipanno no parahitāya, attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca. *attahitāya ceva → attahitāya ca (bj, sya-all, km, pts1ed)
Nevattahitāya paṭipanno no parahitāya,
parahitāya paṭipanno no attahitāya,
attahitāya paṭipanno no parahitāya,
attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca. *attahitāya ceva → attahitāya ca (bj, sya-all, km, pts1ed)
Nevattahitāya paṭipanno no parahitāya, parahitāya paṭipanno no attahitāya, attahitāya paṭipanno no parahitāya, attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca. *attahitāya ceva → attahitāya ca (bj, sya-all, km, pts1ed)
Seyyathāpi, bhikkhave, chavālātaṁ ubhato padittaṁ, majjhe gūthagataṁ, neva gāme kaṭṭhatthaṁ pharati na araññe (…); *padittaṁ → ādittaṁ (mr) | (…) → (kaṭṭhatthaṁ pharati) (sya-all)tathūpamāhaṁ, bhikkhave, imaṁ puggalaṁ vadāmi yvāyaṁ puggalo nevattahitāya paṭipanno no parahitāya.
Seyyathāpi, bhikkhave, chavālātaṁ ubhato padittaṁ, majjhe gūthagataṁ, neva gāme kaṭṭhatthaṁ pharati na araññe (…); *padittaṁ → ādittaṁ (mr) | (…) → (kaṭṭhatthaṁ pharati) (sya-all)
tathūpamāhaṁ, bhikkhave, imaṁ puggalaṁ vadāmi yvāyaṁ puggalo nevattahitāya paṭipanno no parahitāya.
Seyyathāpi, bhikkhave, chavālātaṁ ubhato padittaṁ, majjhe gūthagataṁ, neva gāme kaṭṭhatthaṁ pharati na araññe (…); *padittaṁ → ādittaṁ (mr) | (…) → (kaṭṭhatthaṁ pharati) (sya-all)tathūpamāhaṁ, bhikkhave, imaṁ puggalaṁ vadāmi yvāyaṁ puggalo nevattahitāya paṭipanno no parahitāya.
Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo parahitāya paṭipanno no attahitāya, ayaṁ imesaṁ dvinnaṁ puggalānaṁ abhikkantataro ca paṇītataro ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya paṭipanno no parahitāya, ayaṁ imesaṁ tiṇṇaṁ puggalānaṁ abhikkantataro ca paṇītataro ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca, ayaṁ imesaṁ catunnaṁ puggalānaṁ aggo ca seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca.
Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo parahitāya paṭipanno no attahitāya, ayaṁ imesaṁ dvinnaṁ puggalānaṁ abhikkantataro ca paṇītataro ca.
Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya paṭipanno no parahitāya, ayaṁ imesaṁ tiṇṇaṁ puggalānaṁ abhikkantataro ca paṇītataro ca.
Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca, ayaṁ imesaṁ catunnaṁ puggalānaṁ aggo ca seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca.
Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo parahitāya paṭipanno no attahitāya, ayaṁ imesaṁ dvinnaṁ puggalānaṁ abhikkantataro ca paṇītataro ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya paṭipanno no parahitāya, ayaṁ imesaṁ tiṇṇaṁ puggalānaṁ abhikkantataro ca paṇītataro ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca, ayaṁ imesaṁ catunnaṁ puggalānaṁ aggo ca seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca.
Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṁ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṁ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo, sappimaṇḍo tattha aggamakkhāyati; *sappimaṇḍo, sappimaṇḍo → sappimhā sappimaṇḍo (mr)evamevaṁ kho, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca, ayaṁ imesaṁ catunnaṁ puggalānaṁ aggo ca seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca.
Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṁ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṁ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo, sappimaṇḍo tattha aggamakkhāyati; *sappimaṇḍo, sappimaṇḍo → sappimhā sappimaṇḍo (mr)
evamevaṁ kho, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca, ayaṁ imesaṁ catunnaṁ puggalānaṁ aggo ca seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca.
Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṁ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṁ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo, sappimaṇḍo tattha aggamakkhāyati; *sappimaṇḍo, sappimaṇḍo → sappimhā sappimaṇḍo (mr)evamevaṁ kho, bhikkhave, yvāyaṁ puggalo attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca, ayaṁ imesaṁ catunnaṁ puggalānaṁ aggo ca seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca.
Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṁvijjamānā lokasmin”ti.
Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṁvijjamānā lokasmin”ti.
Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṁvijjamānā lokasmin”ti.