KARUNAPURA SUTTA PIṬAKA
KARUNAPURA Biblioteca de suttas

Colección de Suttas

Selecciona un sutta o una sección

La ficha activa reflejará aquí el sutta, sección o mapa seleccionado.

Diagnóstico
Esperando inicialización…
Preparando biblioteca…
Cargando árbol…
Mapa
Discursos Medios
3. El capítulo que comienza con la vacuidad

Los divinos mensajeros

Majjhima Nikāya
3. Suññatavagga
Devadūtasutta
Discursos Medios
3. El capítulo que comienza con la vacuidad
Los divinos mensajeros
Majjhima Nikāya
3. Suññatavagga
Devadūtasutta

Ampliando el anterior, este discurso contiene las descripciones más detalladas de los horrores del infierno.

Ruta suttaMN 130Sutta Piṭaka›Majjhima Nikāya›3. Uparipaṇṇāsa›3. Suññatavagga›Devadūtasutta
← Suttas
Versiones de traducción
Vista:
Datos de publicación
SuttaCentral
https://suttacentral.net/mn130/es/anton-p-baron
Título de la publicación
Discursos Medios
Traductor
Anton P Baron
Título raíz
Majjhimanikāya
Idioma de traducción
Español
Idioma raíz
Pali
Source
https://suttacentral.net/
Número de publicación
sc-es-mn-anton-p-baron

SC 1 Esto he escuchado: En una ocasión, el Bienaventurado estaba morando en la Arboleda Jeta del Parque de Anathapindika cerca de Savatthi. Estando allí se dirigió a los monjes de esta manera: “Monjes”.—"Sí, venerable señorbhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario”, respondieron los monjes y el Bienaventurado continuó:

SC 2“Monjes, imaginad a dos casas con puertas abiertas y a un hombre de buena vista parado entre ellas y viendo cómo la gente va y viene, entra y sale por aquí y por allá. De la misma manera, monjes, con el ojo divino que es purificado y superior al humano, también yo veo a los hombres fallecer y reaparecer, hombres superiores e inferiores, bellos y feos, afortunados e infelices. Y comprendo cómo los seres pasan de acuerdo a sus acciones de esta manera: ‘estos seres dignosarahantUn «digno» o «perfeccionado»; una persona cuya mente está libre de impurezas (ver kilesa), que ha abandonado las diez cadenas que atan la mente al ciclo de renacimientos (ver saṁyojana), cuyo corazón está libre de contaminantes (ver āsava), y que por tanto no está destinado a un renacimiento ulterior. Un título para el Buddha y el nivel más alto de sus nobles discípulos. Aquel que ha alcanzado Nibbāna.Ver en el glosario, que se condujeron bien en el cuerpo, el habla y la mente, no maldijeron a los nobles, mantuvieron rectos puntos de vista, permitieron que sus rectos puntos de vista hicieran efecto en sus acciones, al disolverse sus cuerpos después de la muerte, han reaparecido en el destino feliz, hasta en el mundo celestial. U otros seres dignos, que se condujeron bien en el cuerpo, el habla y la mente, no maldijeron a los nobles, mantuvieron rectos puntos de vista, permitieron que sus rectos puntos de vista hicieran efecto en sus acciones, al disolverse sus cuerpos después de la muerte, han reaparecido entre los seres humanos. Pero estos seres dignos, que se condujeron mal en el cuerpo, el habla y la mente, maldijeron a los nobles, mantuvieron incorrectos puntos de vista, permitieron que sus incorrectos puntos de vista hicieran efecto en sus acciones, al disolverse sus cuerpos después de la muerte, han reaparecido en el plano de los espíritus hambrientospetaUn «espíritu hambriento» o «fantasma hambriento»: uno de una clase de seres en los reinos inferiores, a veces capaz de aparecerse a los seres humanos. Los petas a menudo se representan en el arte budista como seres hambrientos con bocas del tamaño de un agujero de alfiler, por las que nunca pueden pasar suficiente comida para aliviar su hambre. (Sánscrito: preta)Ver en el glosario. U otros seres dignos, que se condujeron mal en el cuerpo, el habla y la mente, maldijeron a los nobles, mantuvieron incorrectos puntos de vista, permitieron que sus incorrectos puntos de vista hicieran efecto en sus acciones, al disolverse sus cuerpos después de la muerte, han reaparecido en el reino animal. Y otros seres dignos, que se condujeron mal en el cuerpo, el habla y la mente, maldijeron a los nobles, mantuvieron incorrectos puntos de vista, permitieron que sus incorrectos puntos de vista hicieran efecto en sus acciones, al disolverse sus cuerpos después de la muerte, han reaparecido en el estado de privación, en el destino infeliz, en la perdición, hasta en el infierno.’

SC 3 “Entonces, los guardianes del infierno agarran a semejante ser por los hombres y lo conducen en la presencia del rey Yama, diciendo: ‘Señor, este hombre ha maltratado a su madre, ha maltratado a su padre, ha maltratado a los ascetassamaṇaAsceta o contemplativo. Proviene de una raíz śram que significa desgastar o subyugar.Ver en el glosario y ha maltratado a los brahmanesbrahmanLa casta brahmán (brahmin) de la India es una clase hereditaria con funciones sacerdotales y sagradas especiales, especialmente el mantenimiento de los textos y ritos védicos antiguos. Sin embargo, muchos brahmanes vivían vidas seculares, mientras otros practicaban como renunciantes. No obstante, durante mucho tiempo mantuvieron que por su nacimiento son dignos del más alto respeto. El budismo tomó prestado el término brahmán para aplicarlo a quienes han alcanzado la meta, mostrando que el respeto no se gana por nacimiento, raza o casta, sino por logro espiritual. En sentido budista, este término es sinónimo de arahant.Ver en el glosario; no respetó a los ancianos de su clan. Que el rey le aplique el castigo correspondiente.’

SC 4“Entonces el rey Yama lo presiona y lo cuestiona con preguntas cruzadas acerca del primer mensajero divino: ‘Buen hombre, ¿no has visto al primer mensajero divino que apareció en el mundo?’ Y él responde: ‘No, venerable señor’. Entonces el rey Yama dice: ‘Buen hombre, no has visto nunca en el mundo a un bebé tierno en decúbito prono sucio en su propio excremento y orina?’ Y él responde: ‘Sí, venerable señor’.

SC 5“Entonces el rey Yama dice: ‘Buen hombre, y ¿nunca se te había ocurrido—como a un hombre maduro e inteligente- que «yo también estoy sujeto al nacimiento. No estoy exento del nacimiento: ciertamente es mejor que haga el bien a través del cuerpo, el habla y la mente»?’ Y él responde: ‘no fui capaz, venerable señor, he sido negligente’. Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, mediante esa negligencia has fallado en hacer el bien con el cuerpo, el habla y la mente. Ciertamente ellos procederán contigo de acuerdo a tu negligencia. Pero estas malas acciones tuyas no han sido hechas por tu madre ni padre, por tu hermano ni hermana, por tus amigos ni compañeros, por tus parientes cercanos ni lejanos, por los ascetas, brahmanes ni dioses: esas malas acciones han sido hechas por ti mismo y tú mismo experimentarás sus resultadosvipākaLa consecuencia y resultado de una elección pasada (kamma).Ver en el glosario.’

SC 6 “Acto seguido, después de haberlo presionado y cuestionado con preguntas cruzadas acerca del primer mensajero el rey Yama lo presiona y lo cuestiona con preguntas cruzadas acerca del segundo mensajero divino: ‘Buen hombre, ¿no has visto al segundo mensajero divino que apareció en el mundo?’ Y él responde: ‘No, venerable señor’. Entonces el rey Yama dice: ‘Buen hombre, no has visto nunca en el mundo a un hombre o una mujer de ochenta, noventa o cien años, envejecido, curvado como los soportes del techo, doblado, apoyado sobre un palo cuando camina, tambaleante, quebradizo, con su juventud hecha recuerdo, con sus dientes caídos, con sus cabellos grises y escasos, arrugado, con sus miembros cubiertos de manchasāsavaContaminante profundo de la mente que fluye, condiciona la experiencia y sostiene el ciclo de muerte y renacimiento. En los textos se enumeran principalmente los contaminantes de la sensualidad, la existencia o devenir, las opiniones y la ignorancia. Su destrucción completa, āsavakkhaya, expresa la liberación del arahant. A diferencia de kilesa, que designa las impurezas mentales en sentido general, āsava apunta a corrientes contaminantes más profundas y estructurales que mantienen saṃsāra.Ver en el glosario?’ Y él responde: ‘Sí, venerable señor’.

“Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, y ¿nunca se te había ocurrido—como a un hombre maduro e inteligente- que «yo también estoy sujeto a la vejez. No estoy exento de la vejez: ciertamente es mejor que haga el bien a través del cuerpo, el habla y la mente»?’ Y él responde: ‘no fui capaz, venerable señor, he sido negligente’. Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, mediante esa negligencia has fallado en hacer el bien con el cuerpo, el habla y la mente. Ciertamente ellos procederán contigo de acuerdo a tu negligencia. Pero estas malas acciones tuyas no han sido hechas por tu madre ni padre, por tu hermano ni hermana, por tus amigos ni compañeros, por tus parientes cercanos ni lejanos, por los ascetas, brahmanes ni dioses: esas malas acciones han sido hechas por ti mismo y tú mismo experimentarás sus resultados.’

SC 7 “Acto seguido, después de haberlo presionado y cuestionado con preguntas cruzadas acerca del segundo mensajero el rey Yama lo presiona y lo cuestiona con preguntas cruzadas acerca del tercer mensajero divino: ‘Buen hombre, ¿no has visto al tercer mensajero divino que apareció en el mundo?’ Y él responde: ‘No, venerable señor’. Entonces el rey Yama dice: ‘Buen hombre, no has visto nunca en el mundo a un hombre o una mujer afligido, que sufre y está gravemente enfermo, sucio en su propio excremento y orina, levantado con la ayuda de unos y recostado con la ayuda de otros?’ Y él responde: ‘Sí, venerable señor’.

“Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, y ¿nunca se te había ocurrido—como a un hombre maduro e inteligente- que «yo también estoy sujeto a la enfermedad. No estoy exento de la enfermedad: ciertamente es mejor que haga el bien a través del cuerpo, el habla y la mente»?’ Y él responde: ‘no fui capaz, venerable señor, he sido negligente’. Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, mediante esa negligencia has fallado en hacer el bien con el cuerpo, el habla y la mente. Ciertamente ellos procederán contigo de acuerdo a tu negligencia. Pero estas malas acciones tuyas no han sido hechas por tu madre ni padre, por tu hermano ni hermana, por tus amigos ni compañeros, por tus parientes cercanos ni lejanos, por los ascetas, brahmanes ni dioses: esas malas acciones han sido hechas por ti mismo y tú mismo experimentarás sus resultados.’

SC 8 “Acto seguido, después de haberlo presionado y cuestionado con preguntas cruzadas acerca del tercer mensajero el rey Yama lo presiona y lo cuestiona con preguntas cruzadas acerca del cuarto mensajero divino: ‘Buen hombre, ¿no has visto al cuarto mensajero divino que apareció en el mundo?’ Y él responde: ‘No, venerable señor’. Entonces el rey Yama dice: ‘Buen hombre, no has visto nunca en el mundo que cuando un ladrón es hallado culpable los reyes le infligen muchas clases de torturas: le azotan con látigos, le golpean con bastones, le golpean con garrotes, le cortan las manaos, le cortan los pies, le cortan las manos y los pies, le cortan las orejas, le cortan la nariz, le cortan las orejas y la nariz, se someten a ‘gachas de la olla’, al ‘afeitar como cáscara pulida’, a la ‘boca de Rahu’, a la ‘corona del fuego’, a la ‘mano ardiente’, a las ‘brinzas de hierba’, al ‘vestido de la corteza’, a la ‘antílope’, a los ‘ganchos de la carne’, a las ‘monedas’, a la ‘lejía de decapado’, al ‘pasador pivotante’, al ‘jergón enrollado’. Le salpican con aceite hirviente, hacen que sea devorado por los perros, lo empalan vivo en estacas y cortan su cabeza con la espada?’ Y él responde: ‘Sí, venerable señor’.

“Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, y ¿nunca se te había ocurrido

-como a un hombre maduro e inteligente-

que «aquellos que cometen las malas acciones son torturados por los reyes aquí y ahora, cuánto más, entonces, en la vida venidera»?’ Y él responde: ‘no fui capaz, venerable señor, he sido negligente’. Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, mediante esa negligencia has fallado en hacer el bien con el cuerpo, el habla y la mente. Ciertamente ellos procederán contigo de acuerdo a tu negligencia. Pero estas malas acciones tuyas no han sido hechas por tu madre ni padre, por tu hermano ni hermana, por tus amigos ni compañeros, por tus parientes cercanos ni lejanos, por los ascetas, brahmanes ni dioses: esas malas acciones han sido hechas por ti mismo y tú mismo experimentarás sus resultados.’

SC 9 “Acto seguido, después de haberlo presionado y cuestionado con preguntas cruzadas acerca del cuarto mensajero el rey Yama lo presiona y lo cuestiona con preguntas cruzadas acerca del quinto mensajero divino: ‘Buen hombre, ¿no has visto al quinto mensajero divino que apareció en el mundo?’ Y él responde: ‘No, venerable señor’. Entonces el rey Yama dice: ‘Buen hombre, no has visto nunca en el mundo a un hombre o una mujer en el primer día de su muerte, en el segundo día de su muerte, en el tercer día de su muerte, hinchado, lívido, supurado con la materia?’ Y él responde: ‘Sí, venerable señor’.

“Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, y ¿nunca se te había ocurrido—como a un hombre maduro e inteligente- que «yo también estoy sujeto a la muerte. No estoy exento de la muerte: ciertamente es mejor que haga el bien a través del cuerpo, el habla y la mente»?’ Y él responde: ‘no fui capaz, venerable señor, he sido negligente’. Entonces, el rey Yama dice: ‘Buen hombre, mediante esa negligencia has fallado en hacer el bien con el cuerpo, el habla y la mente. Ciertamente ellos procederán contigo de acuerdo a tu negligencia. Pero estas malas acciones tuyas no han sido hechas por tu madre ni padre, por tu hermano ni hermana, por tus amigos ni compañeros, por tus parientes cercanos ni lejanos, por los ascetas, brahmanes ni dioses: esas malas acciones han sido hechas por ti mismo y tú mismo experimentarás sus resultados.’

SC 10 “Entonces, después de haberlo presionado y cuestionado con preguntas cruzadas acerca de los cinco mensajeros, el rey Yama permanece en silencio.

SC 11“Entonces los guardianes del infierno le torturan con cinco clases de transfixiones. Impulsan un poste de hierro candente hacia una de sus manos, impulsan un poste de hierro candente hacia la otra de sus manos, impulsan un poste de hierro candente hacia una de sus pies, impulsan un poste de hierro candente hacia la otra de sus pies e impulsan un poste de hierro candente hacia su vientre. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 12“Acto seguido, los guardianes del infierno lo echan abajo y lo hunden en cenizas. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 13“Acto seguido, los guardianes del infierno ponen sus pies atadas a la cabeza y lo ponen con las azuelas. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 14“Acto seguido, los guardianes del infierno lo atan a un carro y lo aprovechan para que lo estire de arriba abajo a lo largo de un suelo ardiente en llamas, candente. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 15“Acto seguido, los guardianes del infierno le hacen subir y bajar por un montónkhandhaComponentes físicos y mentales de la personalidad y de la experiencia sensorial en general. En los textos tempranos, casi siempre se refieren como los «agregados del aferramiento» (ver upādāna). La implicación es que los agregados son producidos por el aferramiento (debido a apegos en vidas pasadas); son lo que estimula el aferramiento; y son el mecanismo que permite que el aferramiento funcione. En particular, son fenómenos que frecuentemente se confunden con un «yo». Ver: nāma (fenómeno mental), rūpa (fenómeno físico), vedanā (sensación), saññā (percepción), saṅkhāra (voliciones), y viññāṇa (consciencia).Ver en el glosario de carbones ardientes, llameantes, candentes. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 16“Acto seguido, los guardianes del infierno atan sus pies a la cabeza y le hacen caer dentro de una caldera con el hierro ardiente derretido, llameante, candente. Y él se cocina allí en el remolino de la espuma. Y al haberse cocinado allí en el remolino de la espuma, es tirado arriba, otra vez abajo y otra, a lo largo de la caldera. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 17“Acto seguido, los guardianes del infierno le echan dentro del Gran Infierno. Ahora bien, en cuanto al Gran Infiero, monjes:

  • Tiene cuatro esquinas y está construido
  • Con cuatro puertas, una en cada lado.
  • Tapiado con hierro alrededor,
  • Y encerrado adentro con el techo de hierro.
  • El piso también hecho de hierro
  • Caliente y alumbrando por el fuego.
  • Su rango completo es de cien leguas
  • Con lo cual lo penetra todo.

SC 18 “Ahora bien, las llamas que surgen en el Gran Infierno en la pared oriental se estrellan por la pared occidental. Las llamas que surgen en el Gran Infierno en la pared occidental se estrellan por la pared oriental. Las llamas que surgen en el Gran Infierno en la pared del norte se estrellan por la pared del sur. Las llamas que surgen en el Gran Infierno en la pared del sur se estrellan por la pared del norte. Las llamas que surgen en el Gran Infierno en el piso occidental se estrellan por el techo. Las llamas que surgen en el Gran Infierno en techo se estrellan por el suelo. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 19“Alguna que otra vez, monjes, al finalizar un muy largo periodo de tiempo, llega la ocasión, en la cual la puerta oriental del Gran Infierno se abre. Entonces él corre hacia ella, pisando rápidamente. Y mientras hace eso, su piel exterior se quema, su piel interior se quema, su carne se quema, sus tendones se queman, sus huesos se vuelven ahumados; y lo mismo pasa cuando levanta sus pies [corriendo]. Cuando al final está por alcanzar la puerta, la misma se cierra. Y allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

“Alguna que otra vez, monjes, al finalizar un muy largo periodo de tiempo, llega la ocasión, en la cual la puerta occidental… la puerta del norte… la puerta del sur del Gran Infierno se abre. Entonces él corre hacia ella, pisando rápidamente. Y mientras hace eso, su piel exterior se quema, su piel interior se quema, su carne se quema, sus tendones se queman, sus huesos se vuelven ahumados; y lo mismo pasa cuando levanta sus pies [corriendo]. Cuando al final está por alcanzar la puerta, la misma se cierra. Y allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 20“Alguna que otra vez, monjes, al finalizar un muy largo periodo de tiempo, llega la ocasión, en la cual la puerta oriental del Gran Infierno se abre. Entonces él corre hacia ella, pisando rápidamente. Y mientras hace eso, su piel exterior se quema, su piel interior se quema, su carne se quema, sus tendones se queman, sus huesos se vuelven ahumados; y lo mismo pasa cuando levanta sus pies [corriendo]. Y él pasa aquella puerta hacia afuera.

SC 21 “Pero inmediatamente después del Gran Infierno está el vasto Infierno de Excremento. Y él cae dentro de él. En aquel Infierno de Excremento las criaturas que tienen agujas en sus bocas atraviesan su piel exterior, atraviesan su piel interior, atraviesan su carne, atraviesan sus tendones, atraviesan y devoran su médula. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 22“Inmediatamente después del vasto Infierno de Excremento está el vasto Infierno de las Brasas. Y él cae dentro de él. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 23“Inmediatamente después del vasto Infierno de las Brasas está el vasto Bosque de los Árboles Simbali, altos de una legua, erizados con espinas largas de dieciséis pulgadas, quemándose, flameando y ardiendo. Y le hacen subir y bajar por esos árboles. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 24“Inmediatamente después del vasto Bosque de los Árboles Simbali está el vasto Bosque de Árboles con Hojas-Espadas. Y él cae dentro de él. Y estas hojas, estiradas por el viento cortan sus manos, cortan sus pies, cortan sus manos y los pies; cortan sus orejas, cortan su nariz, cortan sus orejas y la nariz. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 25“Inmediatamente después del vasto Bosque de Árboles con Hojas-Espadas está el gran río de aguas cáusticas. Y él cae dentro de él. Allí está arrastrado con la corriente, luego contra la corriente, y luego en ambas direcciones: con y contra la corriente. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 26 “Después, los guardianes del infierno lo estiran afuera con un gancho y lo montan en el suelo preguntándolo: ‘Buen hombre, ¿qué es lo que quieres?’ Él responde: ‘Tengo hambre, venerables señores’. Entonces los guardianes del infierno abren su boca con las tenazas de hierro ardientes, flameantes y candentes, y llenan su boca con una bola de metal ardiente, flameante y candente. La misma quema sus labios, quema su boca, quema su garganta, quema su estómago y sale hacia abajo atravesando sus intestinos y el mesenterio. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 27“Después, los guardianes del infierno le preguntan: ‘Buen hombre, ¿qué es lo que quieres?’ Él responde: ‘Tengo sedtaṇhāAvidez, sed o ansia que impulsa el aferramiento y el devenir. En los suttas se distingue en tres formas: avidez por la sensualidad, avidez por el devenir y avidez por el no devenir o la aniquilación. Ver upādāna y bhava.Ver en el glosario, venerables señores’. Entonces los guardianes del infierno abren su boca con las tenazas de hierro ardientes, flameantes y candentes, y llenan su boca del cobre fundido. El mismo quema sus labios, quema su boca, quema su garganta, quema su estómago y sale hacia abajo atravesando sus intestinos y el mesenterio. Allí siente sensaciones penosas, atroces y desgarradoras, pero aún así no muere hasta tanto los resultados de sus malas acciones no se extinguen.

SC 28“Después de eso, los guardianes del infierno le vuelven a llevar al Gran Infierno.

SC 29“Y ha sucedido que el rey Yama pensó lo siguiente: ‘Aquellos en el mundo que cometen las malas y perjudicialesakusalaSe aplica a estados mentales, acciones o cualidades que conducen a resultados dañinos. Ver su opuesto, kusala.Ver en el glosario acciones realmente sufren todas esas torturas que se les inflige. Ojalá pueda alcanzar el estado humano y el Tathagata, el realizadoTathāgataEl «Realizado», un epíteto frecuente para el Buddha, aunque ocasionalmente también designa a cualquiera de sus discípulos arahant. El sentido es el de alguien que ha realizado o encarnado la verdad en su forma más elevada. El término fue objeto de extensa exégesis en los comentarios.Ver en el glosario y plenamente iluminado aparezca en el mundo, de modo que pueda esperar al Bienaventurado y el Bienaventurado me enseñe el DhammaDhamma1. Fenómeno; cualquier cosa que ocurre y es cognoscible. 2. Fenómeno mental, «pensamiento». 3. Principio, especialmente los principios de causalidad. 4. Doctrina, enseñanza. También, principios de comportamiento que los seres humanos deben seguir para armonizar con el orden natural correcto de las cosas; cualidades mentales que deben desarrollar para realizar la cualidad inherente de la mente en sí misma. Por extensión, «Dhamma» (usualmente en mayúscula) se usa también para denotar cualquier doctrina que enseña tales cosas. Así, el Dhamma del Buddha denota tanto sus enseñanzas como las realidades descritas por esa enseñanza. (Sánscrito: dharma)Ver en el glosario, para que finalmente llegue a comprender el Dhamma del Bienaventurado’.

SC 30“Monjes, os cuento eso no como algo que había escuchado de algún otro asceta o brahmán, sino os cuento eso como algo que he visto, conocido y descubierto realmente por mí mismo”.

SC 31 Esto fue lo que el Bienaventurado dijo. Y cuando el Sublime lo dijo, el MaestroācariyaMaestro; mentor. Ver kalyāṇamitta. Este término no es un título, ni se usa específicamente para monásticos, sino que se refiere a cualquier persona en un rol de enseñanza.Ver en el glosario agregó lo siguiente:

  • Por más que hayas sido advertidos por los divinos mensajeros,
  • Muchos tontos siguen siendo negligentes,
  • Y la gente sufre mucho dolor
  • Una vez que baja a los mundos inferiores.
  • Pero cuando, a través de los divinos mensajeros
  • La buena gente está advertida aquí en esta vida,
  • Ellos no permanecen más en la negligencia,
  • Sino que practican bien el noble Dhamma.
  • Al apego lo miran con miedo
  • Como a algo que produce nacimientos y muertes.
  • Ellos permanecen en la dicha por estar seguros,
  • Por haber alcanzado el Nibbana aquí y ahora.
  • Están más allá del miedo y del odiodosaUna de las tres raíces no saludables (mūla) en la mente.Ver en el glosario;
  • Se han escapado de toda la insatisfaccióndukkhaEn sentido doctrinal, dukkha designa la condición insatisfactoria de la experiencia condicionada: lo que surge, cambia y no puede sostenerse como fuente estable de satisfacción. En la Primera Noble Verdad incluye nacimiento, envejecimiento, enfermedad, muerte, separación de lo querido, encuentro con lo no querido, no obtener lo que se desea y, en síntesis, los cinco agregados sujetos al aferramiento.Ver en el glosario.

Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “bhikkhavo”ti.

Evaṁ me sutaṁ—
ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi:
“bhikkhavo”ti.

Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “bhikkhavo”ti.

“Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:

“Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ.
Bhagavā etadavoca:

“Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:

“Seyyathāpi, bhikkhave, dve agārā sadvārā, tattha cakkhumā puriso majjhe ṭhito passeyya manusse gehaṁ pavisantepi nikkhamantepi anucaṅkamantepi anuvicarantepi;*sadvārā → sandhidvārā (mr)

“Seyyathāpi, bhikkhave, dve agārā sadvārā, tattha cakkhumā puriso majjhe ṭhito passeyya manusse gehaṁ pavisantepi nikkhamantepi anucaṅkamantepi anuvicarantepi;*sadvārā → sandhidvārā (mr)

“Seyyathāpi, bhikkhave, dve agārā sadvārā, tattha cakkhumā puriso majjhe ṭhito passeyya manusse gehaṁ pavisantepi nikkhamantepi anucaṅkamantepi anuvicarantepi;*sadvārā → sandhidvārā (mr)

evameva kho ahaṁ, bhikkhave, dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi: ‘ime vata bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṁ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṁ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā manussesu upapannā. Ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā pettivisayaṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā tiracchānayoniṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapannā’ti.

evameva kho ahaṁ, bhikkhave, dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi: ‘ime vata bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṁ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṁ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā manussesu upapannā. Ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā pettivisayaṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā tiracchānayoniṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapannā’ti.

evameva kho ahaṁ, bhikkhave, dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi: ‘ime vata bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṁ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṁ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā manussesu upapannā. Ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā pettivisayaṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā tiracchānayoniṁ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapannā’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā nānābāhāsu gahetvā yamassa rañño dassenti: ‘ayaṁ, devadevaLiteralmente, «ser resplandeciente»: un habitante de los reinos celestiales (ver sagga y sugati). Los tres términos deva, devatā y devaputta son sinónimos.Ver en el glosario, puriso amatteyyo apetteyyo asāmañño abrāhmañño, na kule jeṭṭhāpacāyī. Imassa devo daṇḍaṁ paṇetū’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā nānābāhāsu gahetvā yamassa rañño dassenti:
‘ayaṁ, devadevaLiteralmente, «ser resplandeciente»: un habitante de los reinos celestiales (ver sagga y sugati). Los tres términos deva, devatā y devaputta son sinónimos.Ver en el glosario, puriso amatteyyo apetteyyo asāmañño abrāhmañño, na kule jeṭṭhāpacāyī.
Imassa devo daṇḍaṁ paṇetū’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā nānābāhāsu gahetvā yamassa rañño dassenti: ‘ayaṁ, devadevaLiteralmente, «ser resplandeciente»: un habitante de los reinos celestiales (ver sagga y sugati). Los tres términos deva, devatā y devaputta son sinónimos.Ver en el glosario, puriso amatteyyo apetteyyo asāmañño abrāhmañño, na kule jeṭṭhāpacāyī. Imassa devo daṇḍaṁ paṇetū’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā paṭhamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu paṭhamaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā paṭhamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu paṭhamaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā paṭhamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu paṭhamaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhantebhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario’ti.

So evamāha:
‘nāddasaṁ, bhantebhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario’ti.

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhantebhanteEn los textos pali, se usa como vocativo para dirigirse al Buddha o a un monje budista. En el uso moderno a menudo se emplea también como título.Ver en el glosario’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu daharaṁ kumāraṁ mandaṁ uttānaseyyakaṁ sake muttakarīse palipannaṁ semānan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu daharaṁ kumāraṁ mandaṁ uttānaseyyakaṁ sake muttakarīse palipannaṁ semānan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu daharaṁ kumāraṁ mandaṁ uttānaseyyakaṁ sake muttakarīse palipannaṁ semānan’ti?

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi jātidhammo, jātiṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—
ahampi khomhi jātidhammo, jātiṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi jātidhammo, jātiṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.*pāpakammaṁ → pāpaṁ kammaṁ (bj, pts1ed)

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā.
Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ.
Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.*pāpakammaṁ → pāpaṁ kammaṁ (bj, pts1ed)

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.*pāpakammaṁ → pāpaṁ kammaṁ (bj, pts1ed)

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā paṭhamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā dutiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu dutiyaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā paṭhamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā dutiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu dutiyaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā paṭhamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā dutiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu dutiyaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā (…) jiṇṇaṁ gopānasivaṅkaṁ bhoggaṁ daṇḍaparāyanaṁ pavedhamānaṁ gacchantaṁ āturaṁ gatayobbanaṁ khaṇḍadantaṁ palitakesaṁ vilūnaṁ khalitasiraṁ valinaṁ tilakāhatagattan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā (…) jiṇṇaṁ gopānasivaṅkaṁ bhoggaṁ daṇḍaparāyanaṁ pavedhamānaṁ gacchantaṁ āturaṁ gatayobbanaṁ khaṇḍadantaṁ palitakesaṁ vilūnaṁ khalitasiraṁ valinaṁ tilakāhatagattan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā (…) jiṇṇaṁ gopānasivaṅkaṁ bhoggaṁ daṇḍaparāyanaṁ pavedhamānaṁ gacchantaṁ āturaṁ gatayobbanaṁ khaṇḍadantaṁ palitakesaṁ vilūnaṁ khalitasiraṁ valinaṁ tilakāhatagattan’ti?

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi jarādhammo, jaraṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—
ahampi khomhi jarādhammo, jaraṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi jarādhammo, jaraṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā.
Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ.
Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā dutiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā tatiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu tatiyaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā dutiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā tatiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu tatiyaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā dutiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā tatiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu tatiyaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā ābādhikaṁ dukkhitaṁ bāḷhagilānaṁ sake muttakarīse palipannaṁ semānaṁ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṁ aññehi saṁvesiyamānan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā ābādhikaṁ dukkhitaṁ bāḷhagilānaṁ sake muttakarīse palipannaṁ semānaṁ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṁ aññehi saṁvesiyamānan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā ābādhikaṁ dukkhitaṁ bāḷhagilānaṁ sake muttakarīse palipannaṁ semānaṁ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṁ aññehi saṁvesiyamānan’ti?

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi byādhidhammo, byādhiṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti? So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—
ahampi khomhi byādhidhammo, byādhiṁ anatīto.
Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti? So evamāha:
‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi byādhidhammo, byādhiṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti? So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā.
Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ.
Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā tatiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā catutthaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu catutthaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā tatiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā catutthaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu catutthaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā tatiyaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā catutthaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu catutthaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu rājāno coraṁ āgucāriṁ gahetvā vividhā kammakāraṇā kārente—kasāhipi tāḷente vettehipi tāḷente addhadaṇḍakehipi tāḷente hatthampi chindante pādampi chindante hatthapādampi chindante kaṇṇampi chindante nāsampi chindante kaṇṇanāsampi chindante bilaṅgathālikampi karonte saṅkhamuṇḍikampi karonte rāhumukhampi karonte jotimālikampi karonte hatthapajjotikampi karonte erakavattikampi karonte cīrakavāsikampi karonte eṇeyyakampi karonte baḷisamaṁsikampi karonte kahāpaṇikampi karonte khārāpatacchikampi karonte palighaparivattikampi karonte palālapīṭhakampi karonte tattenapi telena osiñcante sunakhehipi khādāpente jīvantampi sūle uttāsente asināpi sīsaṁ chindante’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu rājāno coraṁ āgucāriṁ gahetvā vividhā kammakāraṇā kārente—
kasāhipi tāḷente vettehipi tāḷente addhadaṇḍakehipi tāḷente hatthampi chindante pādampi chindante hatthapādampi chindante kaṇṇampi chindante nāsampi chindante kaṇṇanāsampi chindante bilaṅgathālikampi karonte saṅkhamuṇḍikampi karonte rāhumukhampi karonte jotimālikampi karonte hatthapajjotikampi karonte erakavattikampi karonte cīrakavāsikampi karonte eṇeyyakampi karonte baḷisamaṁsikampi karonte kahāpaṇikampi karonte khārāpatacchikampi karonte palighaparivattikampi karonte palālapīṭhakampi karonte tattenapi telena osiñcante sunakhehipi khādāpente jīvantampi sūle uttāsente asināpi sīsaṁ chindante’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu rājāno coraṁ āgucāriṁ gahetvā vividhā kammakāraṇā kārente—kasāhipi tāḷente vettehipi tāḷente addhadaṇḍakehipi tāḷente hatthampi chindante pādampi chindante hatthapādampi chindante kaṇṇampi chindante nāsampi chindante kaṇṇanāsampi chindante bilaṅgathālikampi karonte saṅkhamuṇḍikampi karonte rāhumukhampi karonte jotimālikampi karonte hatthapajjotikampi karonte erakavattikampi karonte cīrakavāsikampi karonte eṇeyyakampi karonte baḷisamaṁsikampi karonte kahāpaṇikampi karonte khārāpatacchikampi karonte palighaparivattikampi karonte palālapīṭhakampi karonte tattenapi telena osiñcante sunakhehipi khādāpente jīvantampi sūle uttāsente asināpi sīsaṁ chindante’ti?

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ye kira, bho, pāpakāni kammāni karonti te diṭṭheva dhamme evarūpā vividhā kammakāraṇā karīyanti, kimaṅgaṁ pana parattha. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?*kimaṅgaṁ → kimaṅga (bj, cck, pts1ed)

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—
ye kira, bho, pāpakāni kammāni karonti te diṭṭheva dhamme evarūpā vividhā kammakāraṇā karīyanti, kimaṅgaṁ pana parattha. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?*kimaṅgaṁ → kimaṅga (bj, cck, pts1ed)

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ye kira, bho, pāpakāni kammāni karonti te diṭṭheva dhamme evarūpā vividhā kammakāraṇā karīyanti, kimaṅgaṁ pana parattha. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?*kimaṅgaṁ → kimaṅga (bj, cck, pts1ed)

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā.
Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ.
Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā catutthaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā pañcamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu pañcamaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā catutthaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā pañcamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu pañcamaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā catutthaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā pañcamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjati samanugāhati samanubhāsati: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu pañcamaṁ devadūtaṁ pātubhūtan’ti?

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāddasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāddasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā ekāhamataṁ vā dvīhamataṁ vā tīhamataṁ vā uddhumātakaṁ vinīlakaṁ vipubbakajātan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā ekāhamataṁ vā dvīhamataṁ vā tīhamataṁ vā uddhumātakaṁ vinīlakaṁ vipubbakajātan’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, na tvaṁ addasa manussesu itthiṁ vā purisaṁ vā ekāhamataṁ vā dvīhamataṁ vā tīhamataṁ vā uddhumātakaṁ vinīlakaṁ vipubbakajātan’ti?

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘addasaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘addasaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi maraṇadhammo, maraṇaṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—
ahampi khomhi maraṇadhammo, maraṇaṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, tassa te viññussa sato mahallakassa na etadahosi—ahampi khomhi maraṇadhammo, maraṇaṁ anatīto. Handāhaṁ kalyāṇaṁ karomi kāyena vācāya manasā’ti?

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha:
‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

So evamāha: ‘nāsakkhissaṁ, bhante, pamādassaṁ, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha:
‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā.
Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ.
Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā evamāha: ‘ambho purisa, pamādavatāya na kalyāṇamakāsi kāyena vācāya manasā. Taggha tvaṁ, ambho purisa, tathā karissanti yathā taṁ pamattaṁ. Taṁ kho pana te etaṁ pāpakammaṁ neva mātarā kataṁ na pitarā kataṁ na bhātarā kataṁ na bhaginiyā kataṁ na mittāmaccehi kataṁ na ñātisālohitehi kataṁ na samaṇabrāhmaṇehi kataṁ na devatāhi kataṁ, tayāvetaṁ pāpakammaṁ kataṁ, tvaññevetassa vipākaṁ paṭisaṁvedissasī’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā pañcamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā tuṇhī hoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā pañcamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā tuṇhī hoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, yamo rājā pañcamaṁ devadūtaṁ samanuyuñjitvā samanugāhitvā samanubhāsitvā tuṇhī hoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā pañcavidhabandhanaṁ nāmanāmaOriginalmente se refería a la función psicológica central de conceptualizar y nombrar cosas. Gradualmente evolucionó para abarcar todos los fenómenos mentales. En los suttas a veces se define como vedanā (sensación), saññā (percepción), cetanā (intención, volición), phassa (contacto sensorial), y manasikāra (atención, advertencia). Comparar con rūpa. En el Abhidhamma, nāma pasó a referirse a los componentes mentales de los cinco khandhas.Ver en el glosario kammakāraṇaṁ karonti—tattaṁ ayokhilaṁ hatthe gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ dutiye hatthe gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ pāde gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ dutiye pāde gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ majjheurasmiṁ gamenti. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanāvedanāTonalidad de la experiencia nacida del contacto (phassa). Hay tres tipos: agradable, desagradable o ni agradable ni desagradable. Como uno de los cinco khandhas, vedanā designa el modo en que una experiencia se siente en términos de placer, dolor o neutralidad, sin ser todavía emoción elaborada. Ver khandha y phassa.Ver en el glosario vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā pañcavidhabandhanaṁ nāmanāmaOriginalmente se refería a la función psicológica central de conceptualizar y nombrar cosas. Gradualmente evolucionó para abarcar todos los fenómenos mentales. En los suttas a veces se define como vedanā (sensación), saññā (percepción), cetanā (intención, volición), phassa (contacto sensorial), y manasikāra (atención, advertencia). Comparar con rūpa. En el Abhidhamma, nāma pasó a referirse a los componentes mentales de los cinco khandhas.Ver en el glosario kammakāraṇaṁ karonti—
tattaṁ ayokhilaṁ hatthe gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ dutiye hatthe gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ pāde gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ dutiye pāde gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ majjheurasmiṁ gamenti.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanāvedanāTonalidad de la experiencia nacida del contacto (phassa). Hay tres tipos: agradable, desagradable o ni agradable ni desagradable. Como uno de los cinco khandhas, vedanā designa el modo en que una experiencia se siente en términos de placer, dolor o neutralidad, sin ser todavía emoción elaborada. Ver khandha y phassa.Ver en el glosario vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā pañcavidhabandhanaṁ nāmanāmaOriginalmente se refería a la función psicológica central de conceptualizar y nombrar cosas. Gradualmente evolucionó para abarcar todos los fenómenos mentales. En los suttas a veces se define como vedanā (sensación), saññā (percepción), cetanā (intención, volición), phassa (contacto sensorial), y manasikāra (atención, advertencia). Comparar con rūpa. En el Abhidhamma, nāma pasó a referirse a los componentes mentales de los cinco khandhas.Ver en el glosario kammakāraṇaṁ karonti—tattaṁ ayokhilaṁ hatthe gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ dutiye hatthe gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ pāde gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ dutiye pāde gamenti, tattaṁ ayokhilaṁ majjheurasmiṁ gamenti. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanāvedanāTonalidad de la experiencia nacida del contacto (phassa). Hay tres tipos: agradable, desagradable o ni agradable ni desagradable. Como uno de los cinco khandhas, vedanā designa el modo en que una experiencia se siente en términos de placer, dolor o neutralidad, sin ser todavía emoción elaborada. Ver khandha y phassa.Ver en el glosario vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā saṁvesetvā kuṭhārīhi tacchanti …pe…

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā saṁvesetvā kuṭhārīhi tacchanti …pe…

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā saṁvesetvā kuṭhārīhi tacchanti …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā uddhampādaṁ adhosiraṁ gahetvā vāsīhi tacchanti …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā uddhampādaṁ adhosiraṁ gahetvā vāsīhi tacchanti …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā uddhampādaṁ adhosiraṁ gahetvā vāsīhi tacchanti …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā rathe yojetvā ādittāya pathaviyā sampajjalitāya sajotibhūtāya sārentipi, paccāsārentipi …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā rathe yojetvā ādittāya pathaviyā sampajjalitāya sajotibhūtāya sārentipi, paccāsārentipi …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā rathe yojetvā ādittāya pathaviyā sampajjalitāya sajotibhūtāya sārentipi, paccāsārentipi …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā mahantaṁ aṅgārapabbataṁ ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ āropentipi oropentipi …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā mahantaṁ aṅgārapabbataṁ ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ āropentipi oropentipi …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā mahantaṁ aṅgārapabbataṁ ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ āropentipi oropentipi …pe…

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā uddhampādaṁ adhosiraṁ gahetvā tattāya lohakumbhiyā pakkhipanti ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya. So tattha pheṇuddehakaṁ paccati. So tattha pheṇuddehakaṁ paccamāno sakimpi uddhaṁ gacchati, sakimpi adho gacchati, sakimpi tiriyaṁ gacchati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā uddhampādaṁ adhosiraṁ gahetvā tattāya lohakumbhiyā pakkhipanti ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya.
So tattha pheṇuddehakaṁ paccati.
So tattha pheṇuddehakaṁ paccamāno sakimpi uddhaṁ gacchati, sakimpi adho gacchati, sakimpi tiriyaṁ gacchati.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā uddhampādaṁ adhosiraṁ gahetvā tattāya lohakumbhiyā pakkhipanti ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya. So tattha pheṇuddehakaṁ paccati. So tattha pheṇuddehakaṁ paccamāno sakimpi uddhaṁ gacchati, sakimpi adho gacchati, sakimpi tiriyaṁ gacchati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā mahāniraye pakkhipanti. So kho pana, bhikkhave, mahānirayo—

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā mahāniraye pakkhipanti.
So kho pana, bhikkhave, mahānirayo—

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā mahāniraye pakkhipanti. So kho pana, bhikkhave, mahānirayo—

Catukkaṇṇo catudvāro, vibhatto bhāgaso mito; Ayopākārapariyanto, ayasā paṭikujjito.

Catukkaṇṇo catudvāro,
vibhatto bhāgaso mito;
Ayopākārapariyanto,
ayasā paṭikujjito.

Catukkaṇṇo catudvāro, vibhatto bhāgaso mito; Ayopākārapariyanto, ayasā paṭikujjito.

Tassa ayomayā bhūmi, jalitā tejasāyutā; Samantā yojanasataṁ, pharitvā tiṭṭhati sabbadā.

Tassa ayomayā bhūmi,
jalitā tejasāyutā;
Samantā yojanasataṁ,
pharitvā tiṭṭhati sabbadā.

Tassa ayomayā bhūmi, jalitā tejasāyutā; Samantā yojanasataṁ, pharitvā tiṭṭhati sabbadā.

Tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa puratthimāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā pacchimāya bhittiyā paṭihaññati, pacchimāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā puratthimāya bhittiyā paṭihaññati, uttarāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā dakkhiṇāya bhittiyā paṭihaññati, dakkhiṇāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā uttarāya bhittiyā paṭihaññati, heṭṭhā acci uṭṭhahitvā upari paṭihaññati, uparito acci uṭṭhahitvā heṭṭhā paṭihaññati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa puratthimāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā pacchimāya bhittiyā paṭihaññati, pacchimāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā puratthimāya bhittiyā paṭihaññati, uttarāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā dakkhiṇāya bhittiyā paṭihaññati, dakkhiṇāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā uttarāya bhittiyā paṭihaññati, heṭṭhā acci uṭṭhahitvā upari paṭihaññati, uparito acci uṭṭhahitvā heṭṭhā paṭihaññati.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa puratthimāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā pacchimāya bhittiyā paṭihaññati, pacchimāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā puratthimāya bhittiyā paṭihaññati, uttarāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā dakkhiṇāya bhittiyā paṭihaññati, dakkhiṇāya bhittiyā acci uṭṭhahitvā uttarāya bhittiyā paṭihaññati, heṭṭhā acci uṭṭhahitvā upari paṭihaññati, uparito acci uṭṭhahitvā heṭṭhā paṭihaññati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa puratthimaṁ dvāraṁ apāpurīyati.*apāpurīyati → avāpurīyati (bj)So tattha sīghena javena dhāvati. Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti. Yato ca kho so, bhikkhave, bahusampatto hoti, atha taṁ dvāraṁ pidhīyati.*pidhīyati → pithīyati (bj, sya-all, km, pts1ed)So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa puratthimaṁ dvāraṁ apāpurīyati.*apāpurīyati → avāpurīyati (bj)
So tattha sīghena javena dhāvati.
Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti.
Yato ca kho so, bhikkhave, bahusampatto hoti, atha taṁ dvāraṁ pidhīyati.*pidhīyati → pithīyati (bj, sya-all, km, pts1ed)
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa puratthimaṁ dvāraṁ apāpurīyati.*apāpurīyati → avāpurīyati (bj)So tattha sīghena javena dhāvati. Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti. Yato ca kho so, bhikkhave, bahusampatto hoti, atha taṁ dvāraṁ pidhīyati.*pidhīyati → pithīyati (bj, sya-all, km, pts1ed)So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa pacchimaṁ dvāraṁ apāpurīyati …pe… uttaraṁ dvāraṁ apāpurīyati …pe… dakkhiṇaṁ dvāraṁ apāpurīyati. So tattha sīghena javena dhāvati. Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti. Yato ca kho so, bhikkhave, bahusampatto hoti, atha taṁ dvāraṁ pidhīyati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa pacchimaṁ dvāraṁ apāpurīyati …pe…
uttaraṁ dvāraṁ apāpurīyati …pe…
dakkhiṇaṁ dvāraṁ apāpurīyati.
So tattha sīghena javena dhāvati.
Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti.
Yato ca kho so, bhikkhave, bahusampatto hoti, atha taṁ dvāraṁ pidhīyati.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa pacchimaṁ dvāraṁ apāpurīyati …pe… uttaraṁ dvāraṁ apāpurīyati …pe… dakkhiṇaṁ dvāraṁ apāpurīyati. So tattha sīghena javena dhāvati. Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti. Yato ca kho so, bhikkhave, bahusampatto hoti, atha taṁ dvāraṁ pidhīyati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa puratthimaṁ dvāraṁ apāpurīyati. So tattha sīghena javena dhāvati. Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti. So tena dvārena nikkhamati.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa puratthimaṁ dvāraṁ apāpurīyati.
So tattha sīghena javena dhāvati.
Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti.
So tena dvārena nikkhamati.

Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṁ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tassa mahānirayassa puratthimaṁ dvāraṁ apāpurīyati. So tattha sīghena javena dhāvati. Tassa sīghena javena dhāvato chavimpi ḍayhati, cammampi ḍayhati, maṁsampi ḍayhati, nhārumpi ḍayhati, aṭṭhīnipi sampadhūpāyanti, ubbhataṁ tādisameva hoti. So tena dvārena nikkhamati.

Tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa samanantarā sahitameva mahanto gūthanirayo. So tattha patati. Tasmiṁ kho pana, bhikkhave, gūthaniraye sūcimukhā pāṇā chaviṁ chindanti, chaviṁ chetvā cammaṁ chindanti, cammaṁ chetvā maṁsaṁ chindanti, maṁsaṁ chetvā nhāruṁ chindanti, nhāruṁ chetvā aṭṭhiṁ chindanti, aṭṭhiṁ chetvā aṭṭhimiñjaṁ khādanti. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa samanantarā sahitameva mahanto gūthanirayo.
So tattha patati.
Tasmiṁ kho pana, bhikkhave, gūthaniraye sūcimukhā pāṇā chaviṁ chindanti, chaviṁ chetvā cammaṁ chindanti, cammaṁ chetvā maṁsaṁ chindanti, maṁsaṁ chetvā nhāruṁ chindanti, nhāruṁ chetvā aṭṭhiṁ chindanti, aṭṭhiṁ chetvā aṭṭhimiñjaṁ khādanti.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa samanantarā sahitameva mahanto gūthanirayo. So tattha patati. Tasmiṁ kho pana, bhikkhave, gūthaniraye sūcimukhā pāṇā chaviṁ chindanti, chaviṁ chetvā cammaṁ chindanti, cammaṁ chetvā maṁsaṁ chindanti, maṁsaṁ chetvā nhāruṁ chindanti, nhāruṁ chetvā aṭṭhiṁ chindanti, aṭṭhiṁ chetvā aṭṭhimiñjaṁ khādanti. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, gūthanirayassa samanantarā sahitameva mahanto kukkulanirayo. So tattha patati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, gūthanirayassa samanantarā sahitameva mahanto kukkulanirayo.
So tattha patati.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, gūthanirayassa samanantarā sahitameva mahanto kukkulanirayo. So tattha patati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, kukkulanirayassa samanantarā sahitameva mahantaṁ simbalivanaṁ uddhaṁ yojanamuggataṁ soḷasaṅgulakaṇṭakaṁ ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ.*uddhaṁ → uccaṁ (sya-all, km); ubbhato (mr)Tattha āropentipi oropentipi. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, kukkulanirayassa samanantarā sahitameva mahantaṁ simbalivanaṁ uddhaṁ yojanamuggataṁ soḷasaṅgulakaṇṭakaṁ ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ.*uddhaṁ → uccaṁ (sya-all, km); ubbhato (mr)
Tattha āropentipi oropentipi.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, kukkulanirayassa samanantarā sahitameva mahantaṁ simbalivanaṁ uddhaṁ yojanamuggataṁ soḷasaṅgulakaṇṭakaṁ ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ.*uddhaṁ → uccaṁ (sya-all, km); ubbhato (mr)Tattha āropentipi oropentipi. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, simbalivanassa samanantarā sahitameva mahantaṁ asipattavanaṁ. So tattha pavisati. Tassa vāteritāni pattāni patitāni hatthampi chindanti, pādampi chindanti, hatthapādampi chindanti, kaṇṇampi chindanti, nāsampi chindanti, kaṇṇanāsampi chindanti. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, simbalivanassa samanantarā sahitameva mahantaṁ asipattavanaṁ.
So tattha pavisati.
Tassa vāteritāni pattāni patitāni hatthampi chindanti, pādampi chindanti, hatthapādampi chindanti, kaṇṇampi chindanti, nāsampi chindanti, kaṇṇanāsampi chindanti.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, simbalivanassa samanantarā sahitameva mahantaṁ asipattavanaṁ. So tattha pavisati. Tassa vāteritāni pattāni patitāni hatthampi chindanti, pādampi chindanti, hatthapādampi chindanti, kaṇṇampi chindanti, nāsampi chindanti, kaṇṇanāsampi chindanti. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, asipattavanassa samanantarā sahitameva mahatī khārodakā nadī.*khārodakā nadī → khārodikā nadī (bj)So tattha patati. So tattha anusotampi vuyhati, paṭisotampi vuyhati, anusotapaṭisotampi vuyhati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, asipattavanassa samanantarā sahitameva mahatī khārodakā nadī.*khārodakā nadī → khārodikā nadī (bj)
So tattha patati.
So tattha anusotampi vuyhati, paṭisotampi vuyhati, anusotapaṭisotampi vuyhati.
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tassa kho pana, bhikkhave, asipattavanassa samanantarā sahitameva mahatī khārodakā nadī.*khārodakā nadī → khārodikā nadī (bj)So tattha patati. So tattha anusotampi vuyhati, paṭisotampi vuyhati, anusotapaṭisotampi vuyhati. So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā balisena uddharitvā thale patiṭṭhāpetvā evamāhaṁsu: ‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā balisena uddharitvā thale patiṭṭhāpetvā evamāhaṁsu:
‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā balisena uddharitvā thale patiṭṭhāpetvā evamāhaṁsu: ‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?

So evamāha: ‘jighacchitosmi, bhante’ti.

So evamāha:
‘jighacchitosmi, bhante’ti.

So evamāha: ‘jighacchitosmi, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ lohaguḷaṁ mukhe pakkhipanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ. So tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.*tassa → tassa (si, pts1ed); taṁ tassa (mr) | dahati → ḍayhati (bj, sya-all, km, pts1ed) | urampi → udarampi (sya-all, km)So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ lohaguḷaṁ mukhe pakkhipanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ.
So tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.*tassa → tassa (si, pts1ed); taṁ tassa (mr) | dahati → ḍayhati (bj, sya-all, km, pts1ed) | urampi → udarampi (sya-all, km)
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ lohaguḷaṁ mukhe pakkhipanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ. So tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.*tassa → tassa (si, pts1ed); taṁ tassa (mr) | dahati → ḍayhati (bj, sya-all, km, pts1ed) | urampi → udarampi (sya-all, km)So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā evamāhaṁsu: ‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā evamāhaṁsu:
‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā evamāhaṁsu: ‘ambho purisa, kiṁ icchasī’ti?

So evamāha: ‘pipāsitosmi, bhante’ti.

So evamāha:
‘pipāsitosmi, bhante’ti.

So evamāha: ‘pipāsitosmi, bhante’ti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ tambalohaṁ mukhe āsiñcanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ. Taṁ tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.*tassa → ettha pana pāṭhabhedoSo tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti, yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ tambalohaṁ mukhe āsiñcanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ.
Taṁ tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.*tassa → ettha pana pāṭhabhedo
So tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti, yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā tattena ayosaṅkunā mukhaṁ vivaritvā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena tattaṁ tambalohaṁ mukhe āsiñcanti ādittaṁ sampajjalitaṁ sajotibhūtaṁ. Taṁ tassa oṭṭhampi dahati, mukhampi dahati, kaṇṭhampi dahati, urampi dahati, antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhamati.*tassa → ettha pana pāṭhabhedoSo tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedeti, na ca tāva kālaṁ karoti, yāva na taṁ pāpakammaṁ byantīhoti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā puna mahāniraye pakkhipanti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā puna mahāniraye pakkhipanti.

Tamenaṁ, bhikkhave, nirayapālā puna mahāniraye pakkhipanti.

Bhūtapubbaṁ, bhikkhave, yamassa rañño etadahosi: ‘ye kira, bho, loke pāpakāni akusalāni kammāni karonti te evarūpā vividhā kammakāraṇā karīyanti. Aho vatāhaṁ manussattaṁ labheyyaṁ. Tathāgato ca loke uppajjeyya arahaṁ sammāsambuddho. Tañcāhaṁ bhagavantaṁ payirupāseyyaṁ. So ca me bhagavā dhammaṁ deseyya. Tassa cāhaṁ bhagavato dhammaṁ ājāneyyan’ti.

Bhūtapubbaṁ, bhikkhave, yamassa rañño etadahosi:
‘ye kira, bho, loke pāpakāni akusalāni kammāni karonti te evarūpā vividhā kammakāraṇā karīyanti.
Aho vatāhaṁ manussattaṁ labheyyaṁ. Tathāgato ca loke uppajjeyya arahaṁ sammāsambuddho. Tañcāhaṁ bhagavantaṁ payirupāseyyaṁ.
So ca me bhagavā dhammaṁ deseyya. Tassa cāhaṁ bhagavato dhammaṁ ājāneyyan’ti.

Bhūtapubbaṁ, bhikkhave, yamassa rañño etadahosi: ‘ye kira, bho, loke pāpakāni akusalāni kammāni karonti te evarūpā vividhā kammakāraṇā karīyanti. Aho vatāhaṁ manussattaṁ labheyyaṁ. Tathāgato ca loke uppajjeyya arahaṁ sammāsambuddho. Tañcāhaṁ bhagavantaṁ payirupāseyyaṁ. So ca me bhagavā dhammaṁ deseyya. Tassa cāhaṁ bhagavato dhammaṁ ājāneyyan’ti.

Taṁ kho panāhaṁ, bhikkhave, nāññassa samaṇassa vā brāhmaṇassa vā sutvā vadāmi, api ca yadeva sāmaṁ ñātaṁ sāmaṁ diṭṭhaṁ sāmaṁ viditaṁ tadevāhaṁ vadāmī”ti.

Taṁ kho panāhaṁ, bhikkhave, nāññassa samaṇassa vā brāhmaṇassa vā sutvā vadāmi, api ca yadeva sāmaṁ ñātaṁ sāmaṁ diṭṭhaṁ sāmaṁ viditaṁ tadevāhaṁ vadāmī”ti.

Taṁ kho panāhaṁ, bhikkhave, nāññassa samaṇassa vā brāhmaṇassa vā sutvā vadāmi, api ca yadeva sāmaṁ ñātaṁ sāmaṁ diṭṭhaṁ sāmaṁ viditaṁ tadevāhaṁ vadāmī”ti.

Idamavoca bhagavā. Idaṁ vatvāna sugato athāparaṁ etadavoca satthā:*Idaṁ vatvāna → idaṁ vatvā (bj, pts1ed)

Idamavoca bhagavā.
Idaṁ vatvāna sugato athāparaṁ etadavoca satthā:*Idaṁ vatvāna → idaṁ vatvā (bj, pts1ed)

Idamavoca bhagavā. Idaṁ vatvāna sugato athāparaṁ etadavoca satthā:*Idaṁ vatvāna → idaṁ vatvā (bj, pts1ed)

“Coditā devadūtehi, ye pamajjanti māṇavā; Te dīgharattaṁ socanti, hīnakāyūpagā narā.

“Coditā devadūtehi,
ye pamajjanti māṇavā;
Te dīgharattaṁ socanti,
hīnakāyūpagā narā.

“Coditā devadūtehi, ye pamajjanti māṇavā; Te dīgharattaṁ socanti, hīnakāyūpagā narā.

Ye ca kho devadūtehi, santo sappurisā idha; Coditā nappamajjanti, ariyadhamme kudācanaṁ.

Ye ca kho devadūtehi,
santo sappurisā idha;
Coditā nappamajjanti,
ariyadhamme kudācanaṁ.

Ye ca kho devadūtehi, santo sappurisā idha; Coditā nappamajjanti, ariyadhamme kudācanaṁ.

Upādāne bhayaṁ disvā, jātimaraṇasambhave; Anupādā vimuccanti, jātimaraṇasaṅkhaye.

Upādāne bhayaṁ disvā,
jātimaraṇasambhave;
Anupādā vimuccanti,
jātimaraṇasaṅkhaye.

Upādāne bhayaṁ disvā, jātimaraṇasambhave; Anupādā vimuccanti, jātimaraṇasaṅkhaye.

Te khemappattā sukhino, diṭṭhadhammābhinibbutā; Sabbaverabhayātītā, sabbadukkhaṁ upaccagun”ti.*sabbadukkhaṁ → sabbadukkhā (mr)

Te khemappattā sukhino,
diṭṭhadhammābhinibbutā;
Sabbaverabhayātītā,
sabbadukkhaṁ upaccagun”ti.*sabbadukkhaṁ → sabbadukkhā (mr)

Te khemappattā sukhino, diṭṭhadhammābhinibbutā; Sabbaverabhayātītā, sabbadukkhaṁ upaccagun”ti.*sabbadukkhaṁ → sabbadukkhā (mr)

Devadūtasuttaṁ niṭṭhitaṁ dasamaṁ.

Devadūtasuttaṁ niṭṭhitaṁ dasamaṁ.

Devadūtasuttaṁ niṭṭhitaṁ dasamaṁ.

Suññatavaggo niṭṭhito tatiyo.

Suññatavaggo niṭṭhito tatiyo.

Suññatavaggo niṭṭhito tatiyo.

Tassuddānaṁ

Tassuddānaṁ

Tassuddānaṁ

Dvidhāva suññatā hoti, Abbhutadhammabākulaṁ; Aciravatabhūmijanāmo, Anuruddhupakkilesaṁ; Bālapaṇḍito devadūtañca te dasāti.

Dvidhāva suññatā hoti,
Abbhutadhammabākulaṁ;
Aciravatabhūmijanāmo,
Anuruddhupakkilesaṁ;
Bālapaṇḍito devadūtañca te dasāti.

Dvidhāva suññatā hoti, Abbhutadhammabākulaṁ; Aciravatabhūmijanāmo, Anuruddhupakkilesaṁ; Bālapaṇḍito devadūtañca te dasāti.

AnteriorTreinta discursos sobre cómo dar ayuda a nacer de un vientre, etc.SN 29.21-50·JalābujādidānūpakārasuttattiṁsakaUno se convierte en un dragón nacido del vientre, nacido de la humedad o nacido espontáneamente debido a acciones ambivalentes en una vida pasada, a l…SiguienteVersión sencillaSN 30.1·SuddhikasuttaLos fénix pueden nacer de huevos, del vientre, de la humedad o espontáneamente.

Texto original en pali: Mahāsaṅgīti Tipiṭaka Buddhavasse 2500.

Datos pali, segmentación, variantes y metadatos: importados desde SuttaCentral.

Traducción al español: Anton P Baron.

Gestionar consentimiento

🍪 En KarunaPura usamos cookies para ofrecerte una experiencia más consciente y respetuosa.

Funcionales Siempre activo
Estas cookies son esenciales para el funcionamiento básico de la web y no se pueden desactivar.
Permiten recordar tus ajustes y preferencias para que tu experiencia sea más fluida.
El almacenamiento o acceso técnico es necesario para la finalidad legítima de almacenar preferencias no solicitadas por el abonado o usuario.
Estadísticas
El almacenamiento o acceso técnico que es utilizado exclusivamente con fines estadísticos. Nos ayudan a entender cómo se usa el sitio de forma anónima, para seguir mejorando.
Marketing
Se utilizan para ofrecer contenido personalizado y relevante según tu comportamiento de navegación.
  • Administrar opciones
  • Gestionar los servicios
  • Gestionar {vendor_count} proveedores
  • Leer más sobre estos propósitos
Ver preferencias
  • {title}
  • {title}
  • {title}